Lieta len štyri roky a už druhý rok vedie rebríček pilotov na Slovensku. Je jedným z najlepších pilotov bývalého východného bloku a jeho 21. miesto v seriáli Svetového pohára v roku 1999 je najlepšie umiestnenie pilota z Česka a Slovenska v tejto súťaži v histórii.

Juro Kleja

Povedz nám najskôr niečo o sebe.

Narodil som sa 19.1.1974. Momentálne bývam s rodičmi, ale v najbližšej dobe sa chcem osamostatniť. So ženením, ako sa zvyknú ľudia pýtať, zatiaľ netlačím na pílku, čas ukáže, ako to dopadne. Pokiaľ ide o lietanie, pozoroval som tých, čo tu lietali, už dávno, ešte keď lietali len rogalá. Sám som sa k tomu dostal oveľa neskôr cez kamarátov horolezcov, od ktorých som si kúpil padák, a tak to celé začalo.

Venoval si sa predtým nejakému športu na takej úrovni ako teraz paraglidingu?

Na úrovni medzinárodných súťaží som sa predtým nevenoval ničomu. Trošku som liezol, ale nie na takej úrovni ako lietam.

Paragliding veľa kondičky nedodá. Čo pre jej udržanie robíš?

Pri paraglidingu sa občas prejdeš na kopec, takže nejaký pohyb tam je. Alebo lietanie na Chopku s tandemom. Aj to je udržiavanie kondície. Nie je problém zobrať batoh a vyšliapať hoci na Lukovú, keď nejde lanovka. Okrem toho beh a bicykel, keď je možnosť, ale všetko len rekreačne.

Vedel by si zrátať nalietané hodiny?

Ťažko, asi nie. Celý tento rok som lietal, tento rok by to mohlo byť okolo 250 až 300 hodín. Ale za predchádzajúce roky neviem.

Koľko majú nalietané tvoji najväčší konkurenti?

Rozdiel je v tom, že špičkoví piloti toľko hodín ročne lietajú už desať rokov a všetci žijú v krajinách, ako sú Francúzsko, Španielsko, kde je podstatne stabilnejšie počasie ako u nás, môžu lietať prakticky po celý rok.

Máš ešte pri lietaní strach?

Myslím, že určitý strach tu je a je dobre zachovať si mieru strachu a rešpektu. Občas sa necháš vidieť "metnúť looping" tesne nad zemou. Nacvičoval si ich aj nad vodou? Zas také tesnotky to nie sú. Ľudia si myslia, že riskujem a pritom neviem, ako to dopadne. Myslím si, že som sa to učil dosť dlho a viem, čo robím. Nacvičoval som vo výške nad zemou, lebo u nás sa nad vodu dá ťažko dostať.

Okrem Argentíny si minulý rok odlietal všetky kolá svetového pohára. V čom je rozdiel medzi lietaním na našich pretekoch a na PWC?

Vyššia úroveň, väčšia konkurencia, iný prístup. U nás je len desať ľudí, ktorí lietajú dobre a tým to končí. Na svetovom pohári je viac pilotov, ktorí rozmýšľajú, teda neletia len jednu stopu, ale letia vlastný variant.

Máš nejaký vzor, nejakého špičkového pilota, ktorému by si sa chcel vyrovnať?

Nemám vyhranený názor na ľudí. Páčia sa mi piloti, ktorí majú myšlienku, dokážu zariskovať a letieť trať podľa seba, dokážu viesť skupinu a letieť mimo nej. Z tých mladších sa mi páči David Dagault, Peter Brinkeby. Zo starších Gonzela, Bollinger, Dupal. Je veľa takých, ktorí lietajú podľa vlastnej hlavy.

Minulý rok si okrem padáka nalietal veľa aj lietadlom, okrem iného aj do Austrálie. Ako to finančne zvládaš? Máš nejakého sponzora?

Do Austrálie som šiel viac-menej za svoje peniaze. Potreboval som sa pripraviť na sezónu niekde cez zimu, aby som z toho nevypadol a trošku sa ešte priučil. Pomohol mi aj Manuel zo SOWI Športu. A kde na to beriem? To sa treba spýtať mojej mamy a otca... Ale nie. Lietaním sa tu zatiaľ uživiť nedá. Peniaze sa získavajú veľmi ťažko. Niečo som predtým robil, všetky tie peniaze som vrazil do lietania. Uvidíme, čo z toho bude ďalej.

Na svetovom pohári v Piedrahite si zažil napínavú situáciu, keď ste s Tameggerom leteli pomedzi búrkové mraky, zrazu šľahol blesk, ty si radšej pristál a on letel ďalej. Čo si o tom myslíš?

Ťažko posúdiť, čo vedie tých ľudí k tomu, že letia ďalej v takom počasí. Možno tlak od sponzorov, že musia letieť, nie ako ja, na ktorého ten spätný tlak peniazmi nie je vyvíjaný. Oni jednoducho majú skúsenosti, že aj také zlé kolá sa uznajú, ako sa stalo napríklad na majstrovstvách sveta v Pinzgau. Ja som nebol ochotný riskovať a pristál som, kým ľudia, čo leteli so mnou v skupine, doleteli do cieľa.

Spomínaš si na nejaký pretek, kde si riskoval viac ako obvykle?

Keď mám letieť do búrkových mrakov, kde udierajú blesky, to nepovažujem za risk, ale za hazard so životom. Riziko myslím tým, keď sa rozhodnem letieť podľa seba a risknem to, že buď zaletím dobre, alebo tam pristanem.

Čo chceš dosiahnuť v tomto roku?

Najzaujímavejší je pre mňa svetový pohár. Fascinuje ma na ňom to, že sa lieta po celej Európe, musíš sa prispôsobiť rôznym podmienkam, buď v Alpách alebo na rovine. Najviac by som si cenil dobré umiestnenie na svetovom pohári, hoci aj Európa v Garmischi a Slovensko v Slovinsku budú dobré.

Ktorú kategóriu lietaš na svetovom pohári?

Sú dve kategórie. Jedna je "open", kde môžeš štartovať s akýmkoľvek padákom, ktorý má za sebou shock test a musíš mať potvrdenie od výrobcu, že si schopný lietať na tom padáku. V tejto kategórii lieta približne 80 percent pilotov, ja medzi nimi. Zvyšok lieta v "serial class", kde sú povolené padáky s certifikáciou maximálne DHV 2-3 s hrubými opletovými šnúrami a musia to byť sériovo vyrábané modely. Ale nemyslím si, že nebezpečenstvo na pohári spočíva v tom, že by sa lietalo v open kategórii na nebezpečných padákoch, skôr v tlaku zo strany usporiadateľov doletieť disciplínu za každú cenu, aby bol pretek uznaný.

Predminulú sezónu si odlietal na Culte od Firebirdu, poslednú na Edel Millenium. Neobjavili sa po tvojom umiestnení na PWC nejaké iné ponuky?

Nechcel by som zakaždým meniť firmu a chodiť za niekým iným. Tento rok budem určite lietať na Edeli. Má byť hotový nejaký nový model Millenia.

Nebojíš sa, že ťa v tvojom rozlete stopne tvoja priateľka? Ako to znáša?

Tento rok to znášala veľmi dobre, lebo celý svetový pohár cestovala so mnou. Uvidíme, ako to bude ďalej. Čas ukáže.

Máš nejaký cieľ, ktorý keď dosiahneš, prestaneš so súťažným lietaním?

Žiadny taký cieľ nemám, že by som skončil, keby som niečo vyhral. Keď to príde, že ma to prestane baviť, tak môžem odísť a môžem byť aj šesťdesiaty. Nebude to na tom nič meniť. Je tam vyše sto ľudí a každý chce vyhrať. Nemyslím si, že by sa to dalo robiť s tým, že ťa to nebaví a musíš to robiť. Je to dosť veľké obetovanie sa tomu športu, čo sa týka času, cestovania, rodiny.

Nerozmýšľaš nad otvorením vlastnej školy paraglidingu? Zatiaľ určite nie. Myslíš, že raz budeš mať záujem venovať sa paraglidingu profesionálne z druhej strany, povedzme ako funkcionár LAA?

Neviem, ešte som nad tým neuvažoval. Paraglidisti sú ťažko ovládateľní ľudia. Slováci majú problém v asociácii s peniazmi a myslím, že keby boli peniaze, tak sú tu schopní ľudia, ktorí by boli schopní tam pracovať, ale bohužiaľ, zadarmo to asi nikto robiť nebude.

Dušan Kultan dlho viedol rebríček slovenských pilotov. Ty si ho, zdá sa, definitívne vytlačil z vedúcej pozície. Ako spolu vychádzate?

Myslím si, že rivalita ostáva niekde na súťažiach a mimo nich dokážeme spolu veľmi dobre vyjsť. Nie je tam žiadna závisť.

Matúš Škvarka

Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok