*** letecký *** underground *** letecký *** underground *** letecký *** underground **

Night Blues

Myšlienku, že rok 2000 by sa patrilo privítať o polnoci vo vzduchu pod padákom a s motorom na chrbte, som neustále odháňal ako nereálnu. Myšlienka sa mi neustále vracala ako celkom MOŽNÁ, ak niekoľko podstatných faktorov (tak od oka: zo desať) bude v danom čase úplne ideálnych. Takáto superzhoda náhod by musela byť naprogramovaná len rukou Prozreteľnosti a tak som nič neplánoval, len som sa (pre istotu) pripravil. Počasie sa však robilo ako z Veľkej Knihy. Totálne bezvetrie. Výborná dohľadnosť. Jagavá snehová pokrývka. Riedka oblačnosť 400 m nad terénom. Iba mínus 10°C. Všetko vysvietené. Dokonalé podmienky na nočný let. 31.12.99 o 21,00 hod som sa rozhodol, že poletím a oznámil som to manželke. Tá reaguje v takýchto prípadoch podľa rokmi odskúšaného scenára: 1. Snaží sa ma zo všetkých síl od danej akcie odhovoriť 2. V prípade, že nevyšiel bod č.1, zo všetkých síl ma pri akcii podporuje (aby to dobre dopadlo). Pre krátkosť času manželka vynechala bod č. 1 a začali sme sa chystať. Moje súkromné letisko na našom sídlisku používam len výnimočne, lebo obyvatelia si na padák rýchlo zvykli a pri väčšej aktivite hneď volajú policajtov. Pri všetkých delobuchoch kolom dokola som však bol presvedčený, že ma to tentokrát budú úplne tolerovať. Plocha je z troch strán ohraničená panelákmi, zo štvrtej cestou s lampami a bola vysvietená ako futbalové ihrisko. Je zaujímavé, koľko milión vecí treba k tomu, aby človek bezpečne vzlietol o polnoci k nebesiam a pomaly sme sa dostávali do časového sklzu. "Ešte 6 minút do dvanástej!", volali priatelia. " Ešte 4 minúty", prekrikovali motorovú skúšku. Napokon som dve minúty pred polnocou vytiahol padák nad hlavou a vrané letecké kone ma odtrhli zo zeme. Krúžením nad kotlom som naberal výšku. V hladine 150-200 m nad zemou som dosiahol základňu a ubral som plyn. Kameň mi odpadol zo srdca. Chcelo sa mi jasať - bolo mi jasné, že pri tak nízkej základni nepriletí nad mesto z letiska žiadny černoch, aby sa radoval pohľadmi na ohňostroje. Strašne som sa bál, že pri jasnej oblohe bude vo vzduchu v noci plno. Krúžil som nad priateľmi a vychutnával som si pohľad na pomarančovo vysvietené mesto chvejúce sa od kanonád a žiariace tisícami rakiet, ktoré v plavných oblúkoch kreslilo svoje krivky nad budovami. Rok 2000 je tu! Obyvatelia sa objímali plní lásky, želali si do nového roku všetko najlepšie a pálili po mne zábavnou pyrotechnikou ako diví. Držal som sa vysoko nad ich dostrelom a sledoval som ich s povzneseným pocitom, pocitom orla nad mraveniskom. Vtom som začul za chrbtom praskavé výbuchy a z hrôzou som uvidel vybuchujúce gejzíry ohňa v mojej výške. To pálili po mne vlastní (!) kamaráti - vytiahli z auta rakety ruskej výroby, ktorých zväzok bol veľký ako basa od piva. (V okamihu som pochopil pocity môjho obľúbenca Yossariana z Hlavy XXII počas nočného bombardovania. Tvrdil: "Všetci ma chcú zabiť!") Presunul som sa trošku bokom, no stále som sa držal nad "letiskom". Núdzových plôch je v meste pre padák všade dosť, ale pri vysadení motora by som mohol skončiť na nejakom dráte medzi panelákmi (naťahujú si ich rádioamatéri), alebo o niečo nižšie na drátoch elektrických. Stiahol som si rukavicu, vytiahol foťák a párkrát som sa vyblýskal. Ruka mi zmrzla na kosť, ajajáj! Základńa medzičasom klesla na 100 m. 15 minút vo vzduchu - najvyšší čas ísť dolu. S vypnutým motorom som vyklesával ako stíhačka a prerútil som sa popred balkóny skôr, ako ma bujaré obyvateľstvo stačili zamerať. Podrovnal som a mäkko dosadol do snehu vedľa priateľov a už som objímal moju najmilšiu osobu na svete v roku 2000. Druhá najmilšia na svete - môj syn, ten veselo spal kúsok vedľa v aute a ráno sa vyjadril, že to bol najhorší Silvester v jeho živote. Kým sme stihli zbaliť padák a motor, základňa klesla až na zem a zahalila nás mliečnym závojom. No povedzte, nebolo všetko vopred naprogramované a darované priamo od nebies!?! Ďakujem!

P.S. Toto všetko tu napísané je samozrejme čistý výmysel, totálna fikcia a preto sa bez obáv podpisujem celým svojím umeleckým menom Jozef

Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok