Prejde Jožo Kuník z rogala na padák?
Možno na motorový

Správa Joža Kuníka z ukončenia jeho starej a otvorenia novej leteckej sezóny

Na Silvestra som sa vybral s mojím pracovným Quasarom na Čihoc. Vyštartovali sme spolu s Jožinom Buchelom do bezvetria z padáčkarského štartoviska, prevýšenie 560 m. Vzduch bol pokojný, let o to príjemnejší. Kĺžeme k ceste pri ihrisku v Horných Vesteniciach, kde práve štartuje Ondrej na svojom motorovom padáku (MPK). Pozerám na to, nie bez istej dávky závisti a majiteľa zdravím so slovami, že to je ono, už dávno som sníval o lietaní nízko nad zemou a pomaly. Slovo dalo slovo a Ondrej je ochotný “vrtuľu s ruksakom” požičať. Váham, ale nedá sa nič robiť, v starom roku zvíťazil strach. Na Nový rok sa opäť stretávame. Z Avie vyberám môj Protón na odskúšanie. Je bezvetrie a Ondrej si svoj let veľmmi pochvaľuje. Som na rade ja. V duchu si hovorím, mám o dvadsať kíl menej, pôjde to, v novom roku po novom! Nafúknem padák, pomaly pridávam plyn, trošku kľučkujem a vzlietnem. Letím dva metre nad cestou v miernej zákrute. Autá nejdú, preto prestávam stúpať a držím si výšku asi 5 - 15 metrov, preletím niekoľko zákrut, no po 13 minútach vypínam motor a pristávam. Je mi zima. Šiel som iba tak naľahko, v rifliach, bez rukavíc, okuliarov a prilby. Bolo to však fajn! Drahoš Sitár sa nedá zahanbiť. Prekonáva ma výškou a letom trvajúcim 20 minút. Na Mira Štefančíka už nevyšiel čas. O deň neskôr. Fúka slabo na svah, beriem rogalo a štartujem z rampy, vietor 3-4 m zľava a oblaky 50 m nado mnou. Padačkársky štart je v mraku. Držím sa nad základňou, začína mi byť zima, pristávam pekne do oraniska, čo na zablatenie úplne stačí, Tretí januárový deň je sobota a na letisku v Partizánskom lietame na MPK. Aeroklubáci krútia hlavami a poniektorí si robia posmešky, no nie je to drzosť? Ondrej letí domov, ale palivo má bezpečne iba na 15 minút letu, pre istotu bude pristávať niekde cestou. Počas letu si vybral peknú pristávačku priamo v Partizánskom pred kinom, Je 4. januára, pekná slnečná nedeľa. S Mirom Pavelkom kujeme plány kam vybehnúť s rogalom. Akosi sa mi ale nechce vynášať ho hore strminou na skalu s prevýšením 120 metrov. A tak volíme znova lietanie s motorom v ruksaku na letisku v Partizánskom. Zbehla sa tam skupina padačkárov, v posteli nevydržal ani Tonko Bečica a prerušil maródku. Z rádia sa dozvedám, že Stano Svetlík a Jojo Kyška sú s rogalami 100 m nad padačkármi. Každý si prišiel na svoje.

Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok