Skvelý krst balóna Železiarní Podbrezová
Dokončenie z minulého čísla

Anna Nociarová, Karol Slabák

Ťahám parašut a opäť sa zabárame do mlieka. Vário sa bezhlavo rozpípalo a ja už len kontrolujem, aby naše klesanie nepresiahlo 7m/s. Po chvíli sa okolo nás vyjasňuje a my vidíme všetko ako na dlani. Naša poloha nie je zlá, ale skórovací čas pre nás končí o 3 minúty. Stále sme veľmi vysoko a navyše sa dostávame do hladiny, ktorá nás unáša nabok. Z auta nám velia dole, dole, je však jasné, že už nemáme šancu, ale stálo to za to. Pristátie sme robili v tento deň spolu s ďalšími balónmi v blízkosti vedľa centra ležiaceho mestečka a páčilo sa všetkým divákom okolo. Japonskí ľudia sú veľmi srdeční, pretekajú sa v tom, aby jeden druhému pomohli a voči cudzincom sú nesmierne zdvorilí a úslužní. Často nám pomáhali pri štarte i balení balóna, prinášali darčeky, alebo len napísali lístok svojím typickým znakovým písmom a s úctivým úklonom nám ho odovzdali. Domáci - hinduistický kňaz, u ktorého sme bývali, sa automaticky stal počas celého šampionátu naším sprievodcom a pomocníkom, vrátane jeho ženy, ktorá nám pripravovala jedlo, trocha na európsky štýl. Toto sa tešilo obľube aj ďalších šťastlivcov, ktorých sme s našou povestnou slovenskou pohostinnosťou občas ponúkli. Deti tohoto čestného a srdečného muža sa stali našimi kamarátmi a pomocníkmi, spolu nám ukázali tie najmalebnejšie kúty tejto časti Japonska a nerozpakovali sa nám predviesť svoje náboženské obrady a zvyky, diametrálne odlišné od našich. Záver tohoto šampionátu, ktorého sa zúčastnili posádky teplovzdušných balónov z Európy, Ázie, Austrálie, Ameriky, Hongkongu a samozrejme z Japonska sa niesol v znamenitom súťažnom ovzduší, naša forma stúpala a súťažný zápal vzrastal v závislosti od tempa nášho postupu na výsledkovej listine, konečne smerom nahor. Definitívny koniec sa konal v centre Sendai v luxusnom hoteli Metropolitan, kde prezident automobilky Honda odovzdal víťazovi Uwe Schneiderovi z Nemecka šek na 5 miliónov jenov. My sme skončili na 28.mieste. Domov sme cestovali nasledujúci deň po skončení šampionátu a už ani zmeškanie lietadla v Tokiu (celkom radi nás naložili do ďalšieho v poradí) nám nepokazilo radosť z pobytu v tejto zvláštnej krajine a z lietania na tomto skvelom súťažnom podujatí. P.S.: Okrem toho, že nám vo Viedni časť batožiny chýbala a že náš balón cestoval o 2 týždne dlhšie ako my (ten toho musel ešte vidieť a zažiť), sa vcelku všetko skončilo OK!