Kaňoning - canyoning

Juro Trsťan

Napadlo vás už niekedy vstúpiť do neprehľadného kaňonu, ktorým preteká bystrý potôčik a stráca sa niekde v hlbinách pod vami? Myslím, že áno. Určite aspoň tých, ktorí majú radi dobrodružstvo, vzrušenie - skrátka adrenalín. Práve tento pocit si každý môže vyskúšať pri mladom, avšak v Európe už pomerne rozšírenom športe - canyoningu (po slovensky kaňoningu). Kaňoning sa zrodil zhruba začiatkom druhej polovice tohto storočia v Španielsku, ktoré je akousi Mekkou kaňonov. Neskôr sa rozšíril cez Francúzsko, Švajčiarsko a Taliansko do ostatnej Európy a naďalej si získava obľubu aj v ďalších krajinách sveta. V stručnosti si vysvetlime, čo vlastne kaňoning obnáša. V prvom rade chcem upozorniť na obrovský paradox, ktorý kaňoning prináša. Tento šport je určený pre najširšie vrstvy rekreačných aj aktívnych športovcov, ktorí nemuseli pred tým ani liezť ani vykonávať iné alpské športy. Do kaňonu sa chodí so skúseným inštruktorom, horským vodcom. Na druhej strane aj sebelepší alpinista sa pri neznalosti kaňonu, stavu hladiny potoka, základných techník a záchrany v kaňone vystavuje veľkému riziku a môže na to doplatiť životom. Takže, poďme do kaňonu. Najskôr sa treba obliecť do neoprénového obleku, prilby, plávacej vesty a úväzu. Vodca nás poučí o zásadách správania sa skupiny a o možných rizikách v kaňone. Alfou a omegou je disciplína. Zažil som príhodu, kedy morálka v skupine opadla. Jedna dievčina sa nešťastne pošmykla, spadla do prúdu vody, ktorý ju stiahol rovno pod vyvrátený strom. Asi dvojminútový zápas trval celú večnosť. Nakoniec sa nám ju podarilo vytiahnuť a naštartovať po druhom vdýchnutí. Dalo sa tomu predísť dôslednou disciplínou. V kaňone na vás čakajú vodopády, ktoré sa buď zlaňujú alebo skáču. Kto si netrúfa, toho vodca bezpečne spustí. Kto si trúfne, ochutná adrenalín. Skoky do bazénov z výšky (pre tých najlepších) až do 10 m sú neopakovateľným zážitkom. Rôzne tobogány, vymyté priamo do skaly, či už po zadku, chrbte alebo bruchu, si môže vychutnať každý. Zaplávať si v prírodných bazénoch s priezračnou vodou a so strmými, vysokými stenami nad hlavou sa tiež len tak hocikedy nepritrafí. Špecialitou niektorých kaňonov sú sifóny. Nie sú dlhé, ale svojráznosť kaňonov, ktoré v nich končia je maximálne adrenalínová. Zozbierať odvahu, nádych, niekoľko temp pod vodou a pocit je úžasný. Niektorí vodcovia sú úplní fanatici do svojich kaňonov. Jednak preto, že sa nadreli pri ich odisťovaní a jednak preto, že je to ich chlieb. V Taliansku, v údolí Aosty sme absolvovali kaňon s Dariom Ferrom, horským vodcom, ktorý aj napriek tomu, že len za letnú sezónu prevedie jedným kaňonom asi 500 klientov, vystrájal ako malé dieťa. Na dôvažok sa hodlal dva týždne po našom odchode oženiť v kaňone so všetkým, čo k tomu patrí. Čo dodať na záver ? Choďte, skúste a budete bohatší minimálne o pocit, že ste to dokázali.