Kto vyhral Stubai Cup?

Miriam

Ako sme bojovali o Bobríka všestrannosti Máš lyže? Mám. A bežky? Načo? Jeden nikdy nevie. Ideš? Idem, nejdem, idem, nejdem, ale idem! A padák máš? Mám dva.

Deň prvý
Chceli by sme trénovať. Silácke reči o víťazstve treba naplniť. Počasie je nanič, takže začíname plniť prvý bod - zlezenie ľadovca akýmkoľvek spôsobom, hlavne bez obetí na životoch. Všetkých nás tromfol Ado, ktorý sa predsa len pokúsil o letový režim a podarilo sa mu vyhodiť nad Neustiftom záložák. Zatiaľ čo Maťo zbieral body pri vyhladzovaní vrások lyžiarov snowboardovou doskou pri akrobacii, my čo poslabší sme iba ratrakovali kopec vlastnými telami pri pokusoch zliezť ľadovec pri viditeľnosti po špičku nosa. Fujavica o pol štvrtej prerušuje ďalšie pokusy.

Deň druhý
Dnes by sa mali letieť preteky. To si myslia všetci až na počasie. To vytvára romantickú hmlu v ktorej iba možno tušiť, kde je štart a kde pristávačka. Nikam sa neponáhľam. Pridávam sa k štyrom tankistom z nášho tábora na Neustifte. Neuveriteľné. Nad dolinou sa vytvára diera, v ktorej možno tušiť zem. Organizátori sa rozhodli, že sú to regulárne podmienky. Asi hej, otoč pretekári definujú ako miesto s najhustejšou hmlou. Naša slávna päťka to skúša tiež, ale ako pristávačku si volíme školský terén pri lanovke. Krása! Prelietavame v diere medzi mrakmi a kocháme sa v slnkom zaliatych kopcoch. Balíme a hurá späť na kopec. Je to neopakovateľné. Pri treťom štarte sa nám vietor prudko opiera do chrbta. Začína husto snežiť. Organizátori rušia štarty z tejto výšky. S odretou prdelkou, ale predsa sa mi podarilo odletieť. Sú to zatiaľ najkrajšie zlety, aké som absolvovala. Časť mojich tankistov pristáva na hlavnej pristávačke. Týmto dnešným výkonom sme naplno zabodovali. Večer v bazéne ideme prasknúť od pýchy, keď prezentujeme svoje výkony zvyšným členom posádky, ktorí sa ráno rozhodli, že to nebude letové a odišli opäť na lyže. V dobrom rozmare ukončujú štyria tankisti zdarný deň v bazéne postavením pyramídy z vlastných tiel. Tak, a druhú disciplínu máme splnenú. Pomaly eliminujeme ostatných súperov. Za lietanie získali dnes body iba piati.

Deň tretí
Mali by sa lietať vylučovacie kolá. Na Schlicku to vyzerá sľubne. Blázni, ktorí sa s báglami dopravili hore boli zrušení šarmantnou organizátorkou. Bola vraj drzá a žiadala piloťáky a techničáky ku krídlam! Neovládajúc situáciu na kopci, ale riadiac sa vlastným inštinktom sa vyberáme s mojou lepšou polovičkou na bežky. Stubaiská dolina je naozaj nádherná. Pri návrate sledujeme kŕdle padákov, ktoré nasvedčujú tomu, že sa predsa lieta vylučovacou metódou. K pristávačke sa blížime vo chvíli, keď sa chystá finále. V medzičase sa predvádzajú výrobcovia. Hreje ma nádherná myšlienka. Dnešnú disciplínu som vyhrala ja. Nikto iný totiž na bežkách nebol. Bodujem naplno.

Deň štvrtý
Hneď ráno vzdávame myšlienku na lietanie. Počasie "charakteristické pre Stubai cup" nám stále praje. Hory sú v hustých mrakoch, takže sa neoplatí ísť ani lyžovať. Informujeme sa na sánkárske dráhy a vyrážame k vlekom. Šťastie máme až v Miederse. Na štart v 1630m sa stavia 14 pretekárov. Narýchlo sa stanovujú pravidlá. 6 kilometrovú dráhu zvládajú všetci. Poniektorí s exkurziami do priľahlých lesov a húštin. Máme jednu obeť - Robov palec. Posledné kolo vyhráva s miernym náskokom Vicedrsoň Fero pred Maťom. Ale ani toto víťazstvo mu nestačí na celkového víťaza Maťa. Ten svoje mierne zaváhanie v poslednom kole odôvodňuje večer - opäť v bazéne - špičkovým závodným vybavením Fera. Aby sa aj tento deň plnila nejaká ďalšia disciplína, presunulo sa bojachtivé osadenstvo na strelnicu. Katarína odmietla pózovať ako bežiaci terč, takže sme sa museli uspokojiť s pevnými papierovými. Za túto disciplínu bolo veľmi nízke bodové ohodnotenie. Do stojaceho terča, z 15-metrovej vzdialenosti a v sede sa vie predsa trafiť aj slepý.

Deň piaty
Pri pohľade z okna balia naši priatelia z Východu kufre a odchádzajú. Precestovali 1000 km za bájnymi stubajskými podmienkami a vracajú sa rovnakých 1000 km bez toho, aby si siahli na šnúry. Je nám ich úprimne ľúto. Ešte úprimnejšie veríme, že s nimi poputuje i zlé počasie. Tentokrát ale sa na štart sánkárskych pretekov stavajú iba traja tankisti a ja. Robo - palec sa hrá na rozhodcu, ja na technický servis. Fero s Maťom si to idú rozdať na revanš. Smola. Tá Ferova výstroj je skutočne špičková. Opäť vyhráva. Maťa teší iba vyjasňujúca sa obloha. Netreba nás dlho prehovárať. O pol hodinu sme už na štarte na Neustifte. Ja mám asi problém s očami, lebo na štarte nerozoznávam, kde je lanovka a kde les. Všetko splýva v "hičkokovskej" hmle. Iba podľa hlasov sa orientujem a nachádzam troch pátračov na mieste, ktorému sa za normálnyyh podmienok hovorí štart. Vraciam sa dolu lanovkou a čakám, čo sa bude diať. Z mraku nado mnou vypadáva krídlo. Udivení chodci zdvíhajú zraky. Druhý pilot dezorientovaný pristáva na sánkárskej dráhe. Robo schádza po nezdarenom štarte poslednou lanovkou. Stratu bodov v tejto disciplíne si vynahrádza večer v šípkach.

Deň šiesty
Balíme. Tak či tak dnes odchádzame a vonku opäť sneží. Než natláčame posledné zvršky do auta, mraky sa rozostupujú. Čo nešikovnejší majú ešte rozbalené a okamžite reagujú ako Pavlovovi psi. So slzami zlosti, závisti a nadšenia sledujem let štyroch tankistov na blankytnej oblohe. Strieľam čo možno najviac záberov. Takéto podmienky tu ešte neboli. Než si stihnú zbaliť k ďalšiemu letu, odchádzam. Od zlosti ešte cestou ohrýzam volant. Zas to vyhrali chlapi! Ten let si zopakovali ešte raz, potom im začalo snežiť. To sa dozvedám už na druhý deň po ich návrate domov, keď píšem vyhodnotenie. Gratujem víťazom! Kto teda vyhral Stubai cup? No predsa JA! (tabuľka)

PS.: Že vôbec nerozumiete pravidlám a hodnoteniu tejto súťaže? Ale veď v Cross Country tiež nikto nepozná pravidlá a už vôbec systém vyhodnocovania a predsa pretekáte!