Rozhovor s Milanom Michnom

Matúš Škvarka

Narodil sa 24.7.1970 v Havířove. Býva vo Frýdlante n.O. Je vyučený zámočník a než začal profesionálne lietať, pracoval v Hutných montážach. Po sezóne 1997 vedie český rebríček. Je majstrom ČR 1997.

Ako a kedy si začal s lietaním?

Lietam od roku 1990. Dostal som sa k tomu tak, že som robil na letisku paravýcvik, potom som bol na vojne, mám asi 50 zoskokov. No a keďže v aeroklube boli také divné vzťahy, kde sa človek dostal do mašiny až po tisícich hodinách brigád, riešením bol paragliding. Cvičili sme s kamarátmi na lúke, neskôr som začal chodiť na preteky, až som zistil, že čas, ktorý chcem lietaniu venovať vysoko prekračuje čas po pracovnej dobe. Začal som šiť sedačky, najskôr pokútne, potom na živnosť, začal som intenzívne pretekať. Jazdili sme a jazdíme s kamarátmi do Slovinska, čo sú dodnes najlacnejšie Alpy.

Čomu sa venuješ vo firme SKY?

Som jedným zo spoločníkov SKY Paragliders a mám na starosti reklamné záležitosti firmy. Okrem toho propagujem firmu na pretekoch a zodpovedám za vývoj a výrobu postrojov a ruksakov. Hovoríme tomu čierne šitie. Niežeby to bolo načierno, ale šije sa tu čiernymi niťami. Testujem a zlietavam nové typy našich padákov. V budúcom roku budem budovať náš pretekársky tým. Budem sa starať o to, aby sme mali dosť prostriedkov na výjazdy na preteky a na tréning pred sezónou.

V tomto roku si v Čechách bodovo najlepší. Zrejme ti to pomôže pri zháňaní sponzorov.

Nikdy som ešte sponzora nemal, len raz nám jedna firma, čo nám dodáva šnúry, pomohla materiálovo. Už viackrát som stál tesne pred podpisom zmluvy a naraz sa ukázalo, že prostriedky nie sú a dotyčného kompetentného nebolo možné zohnať. Osobne nie som veľký optimista, čo sa sponzorov týka. Keď na paragliding bude chodiť tridsaťtisíc ľudí, potom možno, ale čo im ponúkneš?

Myslíš si, že by sa z paraglidingu mohol stať masový šport?

Myslím si, že u nás v Čechách by sa aj mohol. Je veľa pilotov, čo lietať vedia a na preteky nechodia. V Slovinsku, kde sú dva milióny obyvateľov, príde na preteky 70 ľudí, u nás je základňa širšia. Máme registrovaných 4000 pilotov. LAA sa snaží ľudí pritiahnuť k pretekom pomocou Cross Country, kde to nie je o pretekaní a človek si nalieta body. Ja sa snažím ľudí motivovať tým, že lietam prelety a ľudia zistia, že se dá niekam doletieť . Kedysi som lietal štreky. Vlani a tohto roku som začal lietať uzavreté disciplíny, takže piloti, ktorí po dvoch hodinách krúženia nad štartom pristáli pod kopcom, videli, že sa dá niekam sa ísť vzduchom pozrieť a vrátiť sa.

Kedy si začal s medzinárodnými súťažami?

Prvýkrát som bol v roku 1994 na ME ve Slovinsku a potom v Avoriaze na svetovom pohári. Vtedy sa odlietalo len jedno kolo, silno tam fúkalo. Potom som svetový pohár nelietal, je to moc drahé. V roku 1995 som sa nominoval na majstrovstvá sveta do Japonska. V 1996 to boli majstrovstvá Európy v Nórsku a tohto roku majstrovstvá sveta v Španielsku spolu s prípravou na ne na svetovom pohári v Piedrahite. Na budúci rok by som chcel odlietať čo najviac kôl svetového pohára a už som nominovaný na majstrovstvá Európy v Piedrahite. Je to otázka peňazí. Buď máš čas a nemáš peniaze, alebo máš peniaze a nemáš čas. Snáď sa mi raz podarí oboje. Chuť je a pretekať by som chcel.

Najväčším negatívnym faktorom na pretekoch je počasie. Ako vychádzalo?

Tohto roku u nás bolo vypísaných päť termínov pretekov Českej ligy, čo je vyše dvadsať dní, a odlietali sa 2, slovom dve platné kolá. Des a hrôza. Možno to na budúci rok bude lepšie.

Na vašich majstrovstvách ste mali po prvý raz vzdušný štart. Na našich pretekoch som zažil zatiaľ iba speed run. Aké s tým máš skúsenosti?

Pokiaľ je dostatok času a miesta na štart, aby pilot doletel včas nad šípku, vzdušný štart je to najregulérnejšie, čo bolo vymyslené. Ľudia sa netlačia na štarte a netaktizuje sa ako kedysi. Musia byť samozrejme dobré termické podmienky. Nemá zmysel, aby 50ti svahovali, a potom za šípkou spadli, lebo sa už nedostali naspäť ku kopcu. Tohto roku sa začali dávať medzi štart a šípku otočné body, ktoré roztrhajú štartovné pole tak, že niektorí priletia nad šípku päť a niektorí dvadsať minút po jej otvorení. To je dobré, aspoň nepriletí nad šípku strapec ľudí, ktorí ak priletia päť minút pred jej otvorením, točia aj neexistujúce stupáky, len aby stratili čo najmenej výšky. Často sa stane, že pár minút pred otvorením šípiky si najvyššie zo všetkých a v momente otvorenia si pod všetkými a nemáš potuchy, kde si tú výšku mohol stratiť.

Iste si sa na zemi aj vo vzduchu viackrát stretol so špičkovými pilotmi, ako je Pendry, Bollinger. Aké máš s nimi skúsenosti?

Podstatne lepšie sa vo vzduchu komunikuje s ľuďmi, ktorí vedia, ako s tými slabšími. Stalo sa mi, že som letel s čelnou skupinou a po odfotení otočáka som stretával pilotov, ktorí leteli ešte len k nemu. Tam potom vznikali zmätky, ľudia točili pod mrakom, nikto sa nechcel pustiť ďalej, navzájom si zavadzali. K najlepším som sa priblížil až v Castejone, kde v druhom kole som fotil otočák ako prvý.

V čom to je, že tí zo špičky nakoniec vždy vyhrajú?

V ich obrovských skúsenostiach a vyrovnaných výkonoch. Majú nalietané vysoko cez dvesto hodín ročne. Ja som napríklad tohto roku nalietal podstatne viac ako inokedy, ale stále to bolo len 150 hodín. Po celý rok nevypadnú z lietania. Keď skončí sezóna v Európe, idú na južnú pologuľu. My máme vtedy štyri mesiace pauzu. Okrem toho ich teamy medzi sebou spolupracujú. Napríklad Švajčiari majú svojho team lídra, s ktorým konzultujú uletenú disciplínu, aká bola predpoveď počasia a ako sa to počasie nakoniec tvárilo. Na mapách si značia, kde by sa mohli tvoriť mraky, kde to bude zatienené a kde nasvietené. Tí skúsenejší odovzdávajú tým menej skúseným svoje poznatky, trebárs kde kto spravil chybu, kde bolo treba uniknúť a kde naopak ostať v skupinke. Pri ich brífingoch som často počul meno Dupal. Oni sa na neho dosť pozerajú, pretože lieta svojim vlastným, samostatným štýlom. Navyše počas pretekov medzi sebou komunikujú a team líder im zo zeme hlási, čo sa deje.

Je to regulérne?

Nie je. Mali by to byť preteky jednotlivcov a nie teamov, a už vôbec nie s podporou so zeme, ale je to tak.

Takže sa to toleruje?

Vždy sú okolo toho ťahanice, ale dokázať, že pretekárom niekto zo zeme poradil, aby si pred tým sedlom nabrali väčšiu výšku, inak ho nepreskočia, je skoro nemožné. Je predpoklad, že dobrý pilot vie odhadnúť, z akej výšky kam dokĺže, ale ak má informáciu zo zeme a vie, kto už doletel a kto spadol pred cieľom, podstupuje podstatne menšie riziko. Posledné kolo v Castejone (100 km trať k Andorre) bolo jasným dôkazom spolupráce team lídra s pretekármi. Nasúvala sa hustá cirrovitá oblačnosť a termika slabla. Posledný devätnásťkilometrový doklz s prevýšením 2000 metrov by nikto sám od seba neriskol. Švajčiarsky team líder v cieli mal informáciu o vetre, ktorý by ich mal dotlačiť až do cieľa. Ak v cieli pri zemi fúka tri metre potrebným smerom, vo výške to môže byť osem, pritom po trati to nikde nebadať. Švajčiari to skúsili, Rakúšania, ktorí špehovali ich frekvenciu, sa k nim pridali a kde sú v kope Švajčiari a Rakúšania, tam sa hneď pridajú aj Francúzi. Do cieľa vtedy doletelo 18 ľudí. Pendry tam bol samozrejme s nimi. Keby neskúsil tento devätnásťkilometrový doklz, možno by nebol majstrom sveta.

Teda spolupráca by nemala byť, ale je. Spomenul si Pendryho. Skús ho charakterizovať.

Pendry lieta hlavnú skupinu. Vždy vytočí najvyššie, stráži si špicu, ale málokedy sa pustí ako prvý na skusy. Takýmto spôsobom nikdy nedoletí na pásku prvý, doletí tretí, ale doletí vždy! Lieta, čo vie, na istotu. Ondro už pred majstrovstvami vravel, že ak Pendry neurobí chybu, bude majstrom sveta.

Dupal je teda samostatný typ pilota, Pendry má vyčkávaciu taktiku. Aký si ty? Vydáš sa niekedy na trať samostatne?

Ja si to v tom medzinárodnom poli môžem dovoliť. V podstate nemám čo stratiť, lebo odo mňa sa neočakáva, že budem stáť na bedni. A keď som v druhom kole dvadsať minút letel sám na čele skupiny, páčilo sa mi to. Videl som, že náš padák má minimálne porovnateľné kvality ako ich padáky, takže som sa neobával. Robil som si úsudok sám a darilo sa mi, hoci som tam nikdy predtým nelietal. V Piedrahite som lietal radšej v klbku. Tam keby som pristál niekde mimo a nešla by mi vysielačka, tak mám problém sa dohovoriť a niekam sa dostať. Každopádne ak chceš vyhrať na majstrovstvách sveta, kde sa lieta osem kôl, musíš byť v každom kole dobrý.

V Castejone si dosť utrpel tým, že si stratil foťák?

V prvom kole som doletel do cieľa. V druhom sa mi tiež celkom darilo, hoci som nedoletel pásku. Tam som sa oťukal a zistil kvalitu pelotónu. V treťom kole som spolu s ďalšími troma uletel vedúcej skupinke o päť - šesť kilometrov. Tí traja potom vyhrali disciplínu. Ja som nevyhral preto, lebo pred posledným otočákom som si všimol, že mi vo vetre voľne vlaje šnúrka, na konci ktorej by mal byť foťák. Zrazu bolo všetko jasné - nula bodov. Nemáš nafotené, nemáš nič. No a keďže k poslednému otočáku sa letelo ponad cieľ, pustil som sa rovno na pristávačku, až sa tí traja čudovali, čo blbnem. Oni potom odfotili ten otočný bod, ale do cieľa už nedoleteli. Chcel som v Španielsku spaviť dobrý výsledok a keď sa mi to takto pokazilo, chcel som vyhrať aspoň jedno kolo. Bola by to vynikajúca reklama firme, pretože ak vyhráš kolo, musel si byť v ten deň najlepší. Nakoniec sa mi ani to nepodarilo.

Z vášho teamu sa to podarilo Dupalovi.

Ondro to chcel určite vyhrať. Myslím si že na to má. Padák si dokáže postaviť taký, aby vyhrával. Pred prvým brífingom, prišli za ním reportéri rôznych významných časopisov a vyfotili si ho. Asi ako čierneho koňa, aby ho mali vo rezerve. Je to síce konkurent, ale na svetových súťažiach je to iné. On pozdvihol lietanie u nás tým, že začal lietať svetový pohár. Ja osobne som mu strašne fandil. Keby sme mali majstra sveta, bol by to prínos pre celú LAA.

Aké produkty máte pripravené na budúci rok a kam ich dodávate?

V súčasnosti prehlbujeme naše obchodné vztahy s Talinaskom, kam dodávame značnú časť produkcie záložných aj hlavných padákov. Máme pripravenú komerčnú verziu Divine, vhodnú pre pilotov, ktorí lietajú termiku a prelety.. Okrem toho máme Quix, čo je vyššia stredná trieda. Pre menej skúsených pilotov máme školský Yang s testom LAA a Fancy, ktorý je tiež testovaný u LAA. Náš nový záložák s plochou 35 metrov veľmi dobre obstál na testoch SHV. Na Sprintke, čo je naša najpredávanejšia sedačka, robím určité úpravy, aby sa znížil odpor. Máme aj tandem MAXI, o ktorý je v Taliansku a v Slovinsku veľký záujem a asi ho dáme testovať.

Čo by si na záver chcel odkázať našim pilotom?

Chcel by som odkázať pilotom, ktorí lietajú pre radosť, aj tím ktorí pretekajú, aby ich to aj naďalej bavilo.