Najdlhší let padákom na svete má už 2 roky - 337 km

Bojan Marčič (preložil Matúš Škvarka)

Je 25. december, 11:45. Letisko Kuruman. Andrew Smith a Domen práve chytili prvý stupák dňa. Ďalší traja kamaráti tiež štartujú do termiky. Je čas na štart. Vietor nie je veľmi silný, a tak ma Alex Louw berie na začiatok dráhy. Na druhý pokus som hore. Odpojil som sa priskoro, asi v 100 metroch a bublinu som prešvihol, preto rýchlo pristávam v strede dráhy. Domen sa práve vracia na letisko po preletení zopár kilometrov. Odštartoval dnes priskoro. Dlhé minúty čakania na ďalsí interval. Druhý pokus nasleduje o 12:25. Po škaredom stočení doprava a početných korekciách vrchlíka sa odpájam v 300 metroch a letím späť. Za hangárom začínam stúpať pol metra za sekundu. Kat Thurston sa tiež vyťahuje za navijákom a teraz sa odpája. Pomaly naberáme výšku, vietor nás zanáša ponad mesto, až dotáčame 2250 m.n.m. (zem je na úrovni 1400 m.n.m.), ale nasleduje ostré klesanie. Vysielačkou sa ubezpečujem, že po nás niekto príde, keďže máme len 150 metrov a vyzerá to tak, že pristaneme tesne za Kurumanom. Domen, čakajúci na letisku, odovzdáva správu Alexovi. Pokúsim sa pristáť tesne vedľa cesty, veď môj Edel Energy kĺže proti vetru výborne. Kat sa pohupuje podozrivo nízko nad pichľavými kríkmi. Dúfam, že ju nebudeme musieť oberať zo stromov. Moja výška je momentálne len 80 metrov, tak sa otáčam po vetrom, keď zrazu sledujem, že Kat prudko naberá výšku. Mám ísť alebo nie? Jeden nesprávny pohyb a skončím v kríkoch. Rozhodujem sa risknúť to! Stúpam, ale termické poryvy z toho robia peklo. Kat už nabrala minimálne 300 metrov, kým ja sa trápim v divokej turbulencii stále v rovnakej výške. Skúšam všetko možné, posuny porti vetru, s vetrom, nabok - nič. Pod sebou vidím dodávku idúcu po dvoch kamarátov, ktorí už sadli. Po 5-10 minútach márneho snaženia zrazu začínam stúpať prekvapujúce 3-4 m/s. Tak sa dostávam na 3200 m. Kat je stále 500 metrov nado mnou a teraz má nulu. Od štartu už uplynula polhodina a ja mám preletených sotva 10 km. Ale aspoň som o niečo vyššie. Ešte neviem presne odhadnúť smer vetra, tak sa držím pozdĺž Reirilo road. V 2600 metroch chytám slabých 0,5 m a o chvíľu opäť nulku. Kat, stále nado mnou, konečne niečo má. Držím chvíľu smer proti vetru. Naraz šklb, šklb - 4 m/s a som v 3600 m. Smer vetra mi je už jasný. Musím preskočiť Blikfontein road, čo znamená asi 30 km púšte za ňou. Moja výška nie je práve ideálna, preto musím riskovať, ak chcem pokračovať plánovaným smerom. Už letím hodinu a za sebou mám len 40 km. Nad soľným jazerom nastupujem do poldruhametrového výťahu. Termika je vpravo, idem za ňou. Stúpam pomaly, ale vietor samozrejme zosiluje a kilometre ubiehajú. Chytám slabú bublinu a naberám výšku rýchlejšie ako Kat, ktorá je zatiaľ evidentne nad ňou. Točí viac vľavo a keď ju dostúpavam, presúva sa na druhú stranu stupáka. Teraz je podo mnou a pokúša sa stúpať, ale neúspešne. V 3600 metroch sa stupák stráca a ja pokračujem ďalej. Kat je teraz 500 metrov podo mnou a otáča smerom na sever. Nad Blikfonteinom nasleduje silné klesanie až 5 m/s. Sledujem cestu a chytám ďalší, tentoraz dvojmetrový stupák. Zrazu moje GPS vydá nepríjemný zvuk. Buď ticho, teraz ťa nepotrebujem! Pípanie je rušivé a navyše prehlušuje vário. Bojujem s GPSkou v termike, a to je koniec tohto stúpania. Do pekla! Našťastie som opäť vo výťahu a čoskoro dotáčam 3600 m. Zapínam GPS a všetko sa zdá byť OK. Ďalší stupák. GPS znova jačí. Opäť prichádzam o stupák v boji s vypínačom GPS. Keď ho znova zapínam, na displeji sa objaví inštrukcia stlačte "PAGE". Poslúchnem a dostávam správu o prázdnych baterkách. To je naozaj to posledné, čo teraz túžim vidieť a radšej GPS vypínam. Oznamujem svoje súradnice Thomasovi, ktorý autom sleduje našu trasu. Výrazne klesám, preto sa posúvam trocha naľavo a uvoľňujem trimy. Niečo sa tu musí diať. Naraz vário zošalelo - 8 m/s! Prudko točím, dostávam zopár kopancov, ale Edelov padák je ako z betónu. Stupák končí na 4100 metroch a ja so zjavnou radosťou v hlase informujem Thomasa o svojej výške a kurze. Hlási sa aj Domen, aby oznámil svojich 4900 metrov. Neuveriteľné! Alebo - kto vie?... Možno som zle rozumel. Dve hodiny po štarte. Prelietavam oblasť bez akýchkoľvek ciest. Predo mnou naľavo je veľké jazero. Trochu pritáčam a postupujem vpred, ale strácam výšku. Kat oznamuje, že sa nachádza niekde v blízkosti jazera. Mám biednych 2200 metrov a podo mnou sú obrovské polia. Oznamujem Thomasovi pravdepodobné miesto pristátia, keď naraz, neočakávane, ďalší stupák 3 m/s a mám 3400 metrov. Krajina dolu sa rapídne mení. Všetko je zelené. Úžasné. Tento ostrý kontrast znamená: žiadne stupáky ďalších 25 - 30 km. Držím nulu, kým pozorujem okolie. Toto by mohol byť koniec letu. S touto výškou sa cez zelenú oblasť bez stupáka nedostanem. Najlepšie, v čo môžem dúfať, je, že sa mi podarí získať zopár metrov niekde tesne nad zemou. Počujem Domena, ako gratuluje Nalovi k jeho prvej stovke. Nalova výška je momentálne celkom malá. Nasledujúcich 15 minút trávim hľadaním hoci aj toho najslabšieho stupáku. Nič. Koniec. Letím rovno dopredu. Ako som očakával - rýchlo klesám a informujem Thomasa o mieste pristátia. Ale v 2500 sa ozve vytúžené pípnutie. Sú Vianoce, nie som veriaci, teda neviem, komu za toto môžem ďakovať. Dosahujem 3800 m a zapínam GPS. Mám za sebou 164 km a vietor vo výške značne zosilnel. Letím ponad rieku, tá je zdrojom všetkej tej zelene. Krajina podo mnou opäť hnedne. Asi 80 km v smere letu spozorujem kumulus, dnes prvý - doteraz bolo všade len modro. V diaľke vidím cestu vedúcu do Boshot. Beriem to skratkou. Cestou raz slabo pritáčam. Nal oznamuje, že chytil výťah a letí ďalej, aj Kat je ešte vo vzduchu. Naberám 1 m/s. Dve otočky a pod sebou vidím druhý padák. Domen? Ako?! Si vari tryskáč? Nad cestou na Boshot nalietavam 2 m/s. Domen je o 200 metrov nižšie a asi 150 m južnejšie ako ja. Má minimálne 4 m/s. Než sa nazdám, je o poznanie vyššie ako ja. Rozhodujem sa, že musím byť spokojný s tým, čo mám a v 4450 m nasledujem Domena, ktorý je aspoň o 250 m vyššie. Pozerám na GPS - 200 km. Dnes ideme po novom rekorde a ja mám zlý pocit. Ako som len mohol byť taký nerozhodný v taký perfektný deň! Mám, čo si zaslúžim. Ďalší stupák ma nenadchol - len 2 m/s. Naraz chcem len riadne stupáky. Sme nad Boshotom, za nami 230 km. Domen letí vpredu a vyššie a samozrejme chytá pekný výťah. Mne sa darí akurát 1,5 m/s, chvíľu skúšam, potom letím ďalej. Mám výšku 3500 m. A opäť klesám. Domen letí ponad cestu. Ak ho budem nasledovať, poletím nanajvýš ako on a za Dealesville sa cesta mierne stáča doľava. Rozhodujem sa pre kurz 3-5 km na juh od cesty. Ak to zbabrem, celá Afrika si bude môcť vypočuť moje nadávanie! Ešte jeden stupáčik, zaväzujem sa točiť čokoľvek, hoci 0,1 m/s, len ak sa udržím. Zápasím s 0,2 m/s strácam, letím s vetrom, ďalší stupák, centrujem konštantné 2 m/s. Dotáčam 4150 m. Pravdepodobne posledný stupák dňa. Ostáva mi asi tak 13 km - rekord je môj. Vidím drôty vysokého napätia a môj ohlásený cieľ, miesto, kde sa križujú s cestou. Všímam si opar dvíhajúci sa zo soľného jazera a letím doň. Nič tam nie je, tak pokračujem. Pozorujem križovatku a vidím Domena pristávať tesne za bodom, deklarovaného cieľa. Tak, to by sme mali. Fotím pristátie a letím ďalej. 300 km je na dosah. Zapínam GPS. Ukazuje 285 km. Skúšam vysielať, ale nikto neodpovedá. Neviem, kde je chyba. Samozrejme, hlasitosť je na minime! Nastavujem ju správne a pýtam sa Thomasa na ostatných. Domen pristál na 280 km, Kat po 285 km, Nal je ešte vo vzduchu, ale vzadu. Nuž, som predurčený letieť ďalej. Predo mnou je veľká vodná nádrž, je 17:45, takže ak sa niekde dá ešte niečo nájsť, je to práve tu. Točím kľudných 0,5 m/s veľkým polomerom. GPS ukazuje 304 km. Oznamujem to Thomasovi. Prichádzajú gratulácie od Thomasa a Nala, ktorý je v 4200 metroch si 280 km od Kuruman (bravo!). Cítim sa úžasne. Som prvý na svete, kto preletel viac ako 300 km a som si istý, že prekonám 200 míl (321 km). Je 18:00 a kvôli dohováraniu svojmu GPS strácam stúpanie v 3600 m. Skúšam naokolo, ale nič. Som asi 35 km severne od Bloemfontein. Predo mnou je finálny doklz. Vietor je silný a čím som bližšie k zemi, tým je severný vietor silnejší. Plánujem pristáť pri Karee, ale vietor ma tlačí na juh. Som teraz nad rušnou cestou a snažím sa pristáť pri nej, ale stále ma zanáša na juh. Rapídne strácam výšku. V 200 metroch oznamujem súradnice Domenovi, prelietavam rieku a les a začínam kričať po ľuďoch, aby som upútal pozornosť, pretože potrebujem svedkov. Tesne nad dozrievajúcim obilím robím 120 stupňovú zákrutu a pristávam. Okamžite prichádzajú dvaja mladíci. Je 18:30. - Vážení, práve som vytvoril nový svetový rekord. - Odkiaľ letíš ? - Z Kurumanu. - Hej, človeče, to je 500 km. - Áno, 500 km po ceste, ale len 337 km vzduchom. Asi tucet ľudí prichádza od farmy nesúc basu piva. Fotíme sa. Bozkávam svoj Energy. Rekord sa neprekonáva každý deň. Bude to treba poriadne osláviť.