|
Ľahký úvod do lietania v termike Miloš Václav (Dôležité upozornenie!
Tento text predstavuje silne subjektívny názor a v žiadnom prípade nemieni
obsiahnuť problematiku všeobecne, v celej jej šírke, hĺbke, dĺžke a výške.
Tak to treba aj brať.) Kopec Výber kopca je rozhodujúci. Potre-bujete prevýšenie. Nejazdite na malé kopčeky len preto, že je to blízko od domu a ušetríte za benzín. Na neďalekej 20 m vysokej medzi sa možno dá svahovať s najlepším superstrojom za stotisíc Sk (ak poriadne prifúkne), ale k orlom a sokolom to nepôjde, ani keby ste sa rozkrájali. Zo 60 metrového svahu sa dá vytočíť do základne tak dva razy do roka a aj to len s obrovským šťastím. Na termiku treba väčšiu výšku nad terénom, potrebujete teda minimálne 100 m strmého svahu a vy sa najmä zo začiatku musíte zamerať na PORIADNE KOPCE s prevýšením 300 - 500 m a viac, inak sa sami odsúdite na doživotné svahovanie! Na vysoké lietanie vysoké kopce. Kopec musí byť univerzálny, čo sa týka smeru vetra. Bežne sa stáva, že na obed sa lieta termika na juhu a poobede sa svahuje na severe, alebo sa v priebehu dňa vieto r stáča z JV na JZ až Z. Môže sa vám pokojne stať, že presedíte celý deň v krásnom počasí na blízkom kopci v JV prieseku a nezalietate si len preto, že sa vietor napriek predpovedi nečakane stočil a tvrdohlavo fučí zo západu. Neľutujte peniaze (ak nejaké máte) na lietanie na Straníku (J,Z,S), Donovaloch (J,V,S) a Chopku (J,Z,S), o Alpách ani nehovorím. Cestujte - to je paragliding! Na Straník sa dá dostať jednoducho i bez auta (z Považia): Sadnite skoro ráno na vlak do Žiliny, odtiaľ spoza Prioru (teraz Tesco) autobusom MHD č. 27 do Zástrania a potom ste za 20 min. peši na Straníku. A nebo je vaše. Čas Keď chcete štartovať do termiky, pozrite sa najprv na hodinky. Termika je najlepšia na južnom kopci a na rovinách medzi 13,00 a 15,00 hod letného času. Nemá zmysel skákať o deviatej-desiatej ráno alebo sa snažiť vytočiť o piatej-šiestej hodine večer (česť výnimkám). Pilot-termikár si to musí so zamestnaním zariadiť tak, aby sa mohol utrhnúť z reťaze ešte pred obedom a o jednej už bol na štarte oblečený a zapnutý v padáku s buchtami v ruke. Pri východnom prúdení sa vietor ráno spája s bublinami vznikajúcimi na JV-svahu a stáča sa na JV. So štartom na južnom kopci to treba skúsiť už o 11,00-12,00 hod, hoci sú bubliny ešte relatívne slabé a úzke. Poobede vietor svojimi klesavými účinkami tlmí tvorbu stúpakov na JZ svahu. Pre Straník je potom typické, že utrhávajúce sa JZ-bubliny nasávaním ešte zosilňujú východné prúdenie na štarte, to sa často otáča až na SV a už sa to nedá odpáliť do vzduchu ani z juhu, ani zo severu... Pri západnom vetre je to opačne, netreba sa ponáhľať. Dobrá termika vzniká tak po 15,00 hod poobede, keď sa svahový Z-vietor spája s juhozápadnými bublinami a zosilňuje ich akceleráciu k oblakom a zároveň už aj slnko trochu aktivuje samotný západný svah. Pri severnom vetre sa dá vytočiť opäť o trochu neskôr, asi po 14,00 hod, lebo zrána sú predpolia na severnom svahu ešte v tieni kopca a ich maximálny ohrev je trochu oneskorený. Okamih štartu Keď prifukuje a dá sa udržať na svahu, netreba špekulovať, treba hneď odštartovať a lietať. Vo vzduchu je dosť času na vyčkávanie vhodného intervalu a hľadanie bublín. Ak máte podozrenie, že vietor slabne a aj ostatné padáky začínajú krachovať, okamžite pristaňte na štarte! Ak sa vaše podozrenie nepotvrdilo a všetci piloti zase stúpajú aj spod polovice kopca dohora, IHNEĎ bez váhania opäť štartujte - často sa po takej 5 až 10 minútovej kríze utrhne rozhodujúca termika, v ktorej vytočí celá skupina pod mraky a vy by ste v nej rozhodne nemali chýbať! Ak sa zoslabnutie vetra ukázalo opodstatnené, je to v pohode, ste na štarte a nepremárnite najlepší termický čas šliapaním do kopca. Radšej trikrát (zbytočne) pristáť na kopci, ako raz (zbytočne) šliapať... Pristátie na štarte vyžaduje presný odhad a bezchybnú pilotáž. Naučte sa to, trénujte pristátie na presnosť a do svahu při každej príležitosti! Pri bezvetrí a slabom vetre, keď sa nedá udržať na svahu, je nutné štartovať priamo do termickej bubliny. Životnosť bubliny, resp. intervalu, keď sa dá vystúpať, je veľmi krátka, väčšinou len 5-10 minút. Skúsení piloti sedia v horúčave naobliekaní v kombinézach, zapnutí v sedačkách, potia sa ako blázni, roztiahnuté padáky si ničia na slnku a vyčkávajú na vhodný interval často celé hodiny(!). Vedia prečo - ak sa objaví stúpak , vypukne panika a potom ide na štarte o minúty, niekedy o sekundy! Kto sa oblieka a rozbaľuje padák, až keď to začne nosiť, končí väčšinou pod kopcom, zatiaľ čo prepotení „čakatelia“ v tom čase už celí šťastní mrznú dva kilometre nad zemou. Ak sa vytvoril stúpak priamo pod štartovačkou, prejaví sa to zosilnením protivetra a pilot vzlieta bez problémov. Ak je stúpanie ďalej a treba k nemu najprv dokĺzať, potom miestne podmienky nesmú rozhodovať! Príklad: |
|