Jarné počasie
počasie ako prvá podmienka

Eugen Lexmann

Keď sme ako chlapci modelárčili, popoludní sme si svoje modely dolepili poopravovali, povylepšovali a neskôr, keď už bolo ovzdušie zväčša pokojné, išli sme s nimi lietať. Jožko Gábriš, vtedy veľká osobnosť v modelárskom svete, nám túto prax vytýkal. Hovoril, že súťaže bývajú predpoludním, cez deň, vtedy sú iné podmienky - vietor turbulencia, a preto aj my musíme robiť tréningové lety v tomto čase. Fakt je, že variabilita poveternostných podmienok počas roka je obrovská, ale súčasne, ročný chod počasia je akousi obdobou spomínaného denného chodu. Môžu sa síce aj na jar vyskytovať dni so stabilným teplotným zvrstvením a hmlami a v jeseni zasa dni s dobrými konvektívnymi podmienkami, ale to sú skôr výnimky. Čo je teda typické pre jarné obdobie?

RÝCHLE ZMENY, TURBULENCIA A VIETOR
V jarných mesiacoch je teplota vody v oceánoch najnižšia a pevnina sa s predlžujúcimi dňami rýchlo zohrieva, teplotný kontrast medzi týmito dvoma podložiami je teda najvýraznejší. Frontálna zóna býva tiež výrazná a nachádza sa v pásme našej zemepisnej šírky. (V letných mesiacoch leží frontálna približne medzi 50. a 60. stupňom s. z. š., takže z oceánu postupujúce tlakové níže a fronty zasahujú naše územie obyčajne len svojimi južnými okrajmi). V tomto ročnom období, najmä v druhej polovici apríla a v máji je už slnečné žiarenie intenzívne a povrch zeme sa cez deň silne zohrieva. V studených vzduchových hmotách, ktoré do vnútrozemia Európy prichádzaju najčastejšie od severozápadu, prípadne, čo je ešte lepšie, od severovýchodu, čiže vznikajú dobré konvektívne podmienky. Oblasť s takýmto počasím však býva len vo výbežkoch tlakovej výše alebo v putujúcich tlakových výšach medzi dvoma cyklónami. Trvanie dobrého počasia teda obyčajne nie je dlhé, takže plánovanie letov v takýchto podmienkach už aj na dva dni dopredu je veľmi rizikové. Prízemné prúdenie býva "živé", smer a rýchlosť vetra sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých hodín. Na rýchlo postupujúcich studených frontoch sa vyskytujú už prvé búrky. Pri prúdení studeného vzduchu nad teplejší povrch bývajú, pri inak chladnom počasí, mierne až silné výstupné prúdy. Pred časom sme urobili rozbor 58 poveternostných situácií z rokov 1960 až 1984, počas ktorých boli vytvorené československé rekordy a hodnotné lety na klasikých klzákoch. V tomto súbore sa nachádzali tri dni z konca apríla a ostatné boli približne v rovnakom počte mesiacov máj až august. Ako typický vzor jarného počasia môžem uviesť poveternostnú situáciu zo 4. mája 1979. Na naše územie prúdil po prednej strane tlakovej výše studený vzduch od severu. V ten deň boli pod kumulmi, ktorých základne sa popoludní zdvihli až do výšky 1700 m, mierne stúpavé prúdy a pritom denné maximá teploty dosiahli len 9 až 11 stupňov a vyskytovali sa aj snehové prehánky. "Termika" teda funguje aj v studenom vzduchu, ba práve v studenom vzduchu, ktorý sa zohrieva od teplého povrchu, je najsilnejšia, a takéto podmienky bývajú na jar často.

POČASIE V PRIEBEHU SEZÓNY
V istom období vydávala letecká meteorologická služba pre aerokluby západného Slovenska predpovede pre prelety klzákov. Predpovede sa vydávali na bežný deň a boli dosť presné, zväčša sa aj vyhodnocovali, takže ich bolo možné použiť aj ako charakteristiku vhodnosti počasia na uskutočnenie preletov. Dni sme rozdelili do štyroch kategórii. Číslo 0 sme priradili dňom s počasím nevhodným na prelety a čísla 1, 2 a 3 dostali dni so slabými, dobrými a veľmi dobrými podmienkami. Takto sme mohli zostrojiť graf "kvality" počasia pre bezmotorové lietaniev priebehu sezóny. Tento graf je na pripojenom obrázku. Naša krivka je dosť kostrbatá, lebo desaťročné obdobie je krátke na to, aby sme získali hodnotnú klimatickú charakteristiku. Niektoré závery však môžeme pokladať za jednoznačné: Predovšetkým vidíme, že od polovičky tretej aprílovej dekády sa počasie výrazne zlepšuje (s jednym prerušením okolo 12. mája - " zmrznutí svätí") až po prvý vrchol sezóny, ktorý býva koncom druhej májovej dekády. Začiatkom júna bývajú pomerne dobré a vyrovnané podmienky, ale v polovici mesiaca nastáva zhoršenie, spôsobené zosilnením prílevu vlhkého a chladnejšieho vzduchu z Atlantického oceánu ("Medard"). Od tohto najhoršieho obdobia leta sú podmienky striedave lepšie a horšie, ale vcelku je tendencia vzostupná k hlavnému vrcholu sezóny, ktorý býva v polovici augusta. Toto hlavné maximum treba pripísať ustálenejšiemu počas iu pri častejšom výskyte tlakových výší a oproti predchádzajúcemu obdobiu, menším počtom búrok. Po hlavnom augustovom maxime sa už podmienky rýchlo a jednoznačne zhoršujú.

VÝHODY A NEVÝHODY
Toľko o letových podmienkach. No najskôr musíme vzlietnuť a pri závesnom lietaní je na to potrebný vietor vhodného smeru a rýchlosti. Na jar a začiatkom leta býva počasie "živšie", "silnejšie" a premenlivejšie, stúpavé prúdy obyčajne turbulentnejšie. Skúsený pilot závesného lietania môže na štart využiť náhle zoslabenie vetra (pri silnejšom prúdení) alebo ojedinelý termický závan (ak je vietor prevažne slabý) a potom si pekne zalietať v dobrej konvekcii. Menej skúsenému pilotovi by som však pri nevhodnom alebo premenlivom prízemnom vetre lietať neodporúčal. Pre nich sú ideálne pokojnejšie podmienky (ako pre zalietavanie modelov). V priebehu dňa býva neskôr popoludní vietor stálejší a stúpania pokojnejšie a v priebehu roka bývajú takéto podmienky skôr v druhej polovici leta (alebo aj začiatkom jesene), ale zriedkavejšie na jar.