Paragliding v číslach

Peter Brugmuller
(Preložil Milan Kuchtiak)

Ako dlho si bol najdlhšie vo vzduchu? Ako vysoko si už vyletel? Ako ďaleko si už na padáku doletetel? Ktorý pilot padákového klzáku ešte nepočul tieto otázky?... Je asi charakreristické pre túto dobu, že všetko chceme mať vyjadrené v číslach a podľa možností čo najpresnejšie. Padáky letia s kĺzavosťou zhruba 8, závesné klzáky 13 , vetrone dosahujú hodnoty až do 60. Plachtári nás teda v kĺzavosti prekonávajú 6-7 krát. Alebo, ináč povedané, naša kĺzavosť zodpovedá iba 14-16 % kĺzavosti vetroňa. Ak by sme porovnávali rýchlosť, došli by sme ešte k deprimujúcejším výsledkom. Áno, milí čitatelia a čitateľky, ak by boli čísla také dôležité, museli by sme už všetci prejsť k plachtárom. Čísla však nie sú vždy najpodstatnejšie, záleží aj na pocitoch z lietania. Toto však prenechávam iným. Dnes sa chcem trochu popasovať s číslami. Jeden z mojich mnohých letových dní začínam v Gashurne - dedinke obklopenej čarokrásnymi kopcami v pohorí Hochmontafon. Vo výške 1000 m nad hladinou mora, totiž pri údolnej stanici sedačkovej lanovky, pozerám na svoje vário. Potvrdzuje svojou hodnotou 1026 hPa pekné počasie, teplomer ukazuje 27 °C. Lístok na lanovku smerom hore stojí 66 šilingov, lístok späť pri nepriaznivých poveternostných podmienkach stojí pre padáčkárov 0,00 šilingov. Dve sedačkové lanovky vás vytiahnu o 1020 m bližšie k oblohe. Z vrcholovej stanice putujem pozvoľna so svojou celkovou hmotnosťou 80 kg 14 minút na miesto štartu. Na tejto ceste preratúvam cenu lístka a cenu energie. Pri zhruba 10% výkone lanovky (a pri cene 1,5 ATS/kWh) môže stáť môj vývoz asi 3,34 ATS čo je iba 5 % z ceny lístka. Zvyšných 95 % bude pre personál, údržbu, amortizáciu (a zisk). V tomto momente mi to je ale celkom jedno, pretože som aj tak 1000krát povďačný za to že nemusím seba a svoju výstroj niesť hore na svojich vlastných. Hneď rozkladám svoj 26,5 m2 padák a nechám ho pohrávať sa z miernym, asi 15 km/h silným protivetrom. Môj 516. let je práve predo mnou. O 11.32 hod. štartujem, o minútu a 30 sec. točím svoj prvý stupák, ktorý mi ukázal jeden myšiak. Miesto štartu leží priamo 200 m podo mnou ako mi prerátal môj výškomer. Stúpanie je stabilné a dosahuje hodnotu 4 m/s - vario intenzívne pípa. S takýmto stúpaním by človek vystúpal za 37 minút z hladiny mora na vrchol Mont Everestu. Pri opadávaní padáka asi 2 m/s počas krúženia v stupákau a pri hodnote 4 m/s, ktorú ukazuje variometer, stúpa vzduchová hmota, v ktorej sa nachádzam rýchlosťou 6 m/s. Vzduch pôsobí na môj padák silou 4,7 Kw alebo 6,3 PS, stihnem si to uvedomiť a môj výškomer už ukazuje hodnotu 2800 m. Medzitým odštartovalo ešte 9 ďalších pilotov. Stúpavý prúd by bol schopný uniesť aj 1000 takých pilotov ako som ja, t.j. jeho celkový výkon by bol 6300 PS. Slnko je náš najsilnejší motor. V prípade, že by sa náš padák nepohyboval, vystačila by mu slnečná energia pôsobiaca na 1 m2 - teoreticky pri optimálnom nahrievaní zemského povrchu a ideálnom prenose energie! Ked sa mi zdá kondenzačná hladina veľmi blízko, rozhodujem sa opustiť stúpavý prúd. V okrajovej zóne ma trochu potriaslo, ale pred zaklapnutím som zostal uchránený. Teraz keď viem, že výšku môžem opäť ľahko dosiahnuť, ľahkovážne s ňou zaobchádzam a doprajem si jednu ostrú špirálu. Pri 12 m/s mám už ale toho dosť. Zrýchlenie 3g ma tlačí do sedačky. Vietor mi fúka do tváre rýchlosťou 80 km/h. Po uplynutí jednej minúty a strate výšky 700 m, zo špirály vychádzam. Rotujúca krajina sa dostáva do pokojného stavu. Moja myseľ sa stáva opäť jasnejšou a môj rozum počíta, že som bol vystavený zrýchleniu 30 m/s2. Ak by som bol schopný dosiahnuť toto zrýchlenie autom, mohol by som za túto jednu sekundu zrýchliť z 0 na 108 km/h. Ak by som zotrval v tomto zrýchlení jednu minútu, cestoval by som už 5krát vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť zvuku. Vidím vodičov šporťákov s ich smiešnymi zrýchleniami, ako blednú od závisti. A ešte niečo. Pri tejto hodnote opadania by človek dosiahol hladinu mora zo strechy sveta za 12,3 min. Pozoruhodná je aj šikmá poloha v ostrej špirále. Uhol medzi horizontom a zvislou osou padáka dosahuje slabých 20 °. Môj pohľad sa zdvihne k vrchlíku a zastaví sa na tenkých šnúrach, ktorým zverujem svoj život. V ostrej špirále sú zaťažené váhou skoro 240 kg. Viem, že keď je môj padák dimenzovaný do celkovej hmotnosti 104 kg, mal by vydržať osemnásobné preťaženie 832 kg (ako nový). Mám teda ešte rezervu 592 kg. To ma upokojuje. Teraz sa opäť nachádzam na ceste k základni stredne rozvinutého kumulu. Vtom si všímam jedného kolegu, ktorý opúšťa stupák asi 200 m nado mnou. Nasledujem jeho príklad, keď medzitým on uviedol svoj padák do B-STALLu a prefrčal asi 50 m predo mnou. Tri sekundy nato so mnou zamávalo. Celý vrchlík sa zatriasol a rozkýval, no opäť mi nezaklapol. Komické - také niečo som ešte nezažil. Po dvoch sekundách to prestalo. Vysvetlenie, ktoré som si preto našiel, bolo to, že som sa dostal do oblasti turbulencie pilota vyklesávajúceho B-STALLom predo mnou. Veď predsa inicioval za sebou pohyb vzduchu silou približne 8,5 PS. Preto niet sa čomu čudovať. Ruksakmotory sú vlastne tiež iba dúchadlá, s výkonom približne 20 konských síl. S plným plynom je možné dosiahnuť stúpanie asi tak 1.5 m/s. Teoreticky by na dosiahnutie takéhoto stúpania (pri opadaní padáka 1.5 m/s a 100 kg celk. hmotnosti) stačilo len asi 3.9 PS alebo 2.9 kW. Miera účinku takéhoto zdroja energie je teda asi 25 % . Ak vezmeme do úvahy, že miera účinku vlastného motora je asi 20 %, výsledný účinok vychádza na necelých 5 %. To znamená, že iba 5 % kinetickej energie získanej z pohonnej hmoty je možné premeniť na potencionálnu energiu v podobe dosiahnutej výšky. Naše padákové klzáky sú teda dobre vymyslené lietajúce zariadenia. 300 km vzdialenosť je už preletená, 8 hodinové lety sú dnes možné. Trvanie letu býva často obmedzené iba zimou, smädom, hladom alebo obavou pilota zo straty koncentrácie. Mount Everest so svojími 8848 metrami je už dávno zletený... Čísla sem, čísla tam, paragliding je viac, oveľa viac, ako iba čísla a preletené kilometre!... Paragliding je život, život spolu s vetrom a počasím! Je to divadlo, ktoré vytvára ustupujúca inverzia v doline, jemné šuchotanie prvých termických bublín v listách stromov, čvirikanie vtákov, ktorí sa takisto tešia so života, krúženie so skalným orlom vysoko nad vrcholmi, nádherná hra svetiel a tieňov, ktoré vytvárajú šikmo-dopadajúce jesenné lúče slnka. Toto všetko je Paragliding a to sa v číslach vyjadriť nedá. Ja som sa len o to pokúsil.