Korzika

Peter Apalovič

Na cestách za objavovaním nových leteckých oblastí som sa v spoločnosti ďalších troch členov nášho (bratislavského) paragliding-klubu vydal v auguste minulého roku na Korziku. Francúzi označujú tento ostrov výstižným pomenovaním - ostrov krásy. Krásna je tu predovšetkým príroda - či už more alebo hory (najvyšší vrchol Mt.Cinto má 2710 m.n.m.). Zaujímavé sú aj rázovité dedinky a mestečká v kopcoch, aj na pobreží. Aj keď Korzika je súčasťou Francúzska, jej obyvatelia nie sú Francúzi. Mentalita Korzičanov je iná, majú vlastný jazyk a tieto okolnosti vytvárajú politické napätie. Stelesnenie snáh separovať sa od Francúzska predstavuje Front národného oslobodenia Korziky (FLNC) - extrémna organizácia, ktorá je pôvodcom rôznych bombových útokov známych z tlače. My sme neboli svedkami žiadnych nepokojov, atmosféra na Korzike je veľmi príjemná, ľudia sú milí (až na niektoré výnimky - ale agresívni ľudia sa nájdu všade, aj u nás). Niekedy možno pobadať trochu horkokrvnú mentalitu - ale to patrí ku Korzike. Ale vráťme sa k paraglidingu. Počasie na Korzike je pomerne ustálené. Z času na čas “prehučí” nejaký front sprevádzaný silnou búrkou a vetrom. Vietor postupom času (asi po 2 dňoch ) zoslabne a potom až do ďalšieho frontu jeden deň rovnaký ako druhý - slnečno, silná termika vo vnútrozemí, veľké, rešpekt budiace kumulovité oblaky, ale žiadna búrka. Podľa článku v časopise “Gleitschirm” sme si vytýčili trasu, ktorá obsahovala 7 leteckých terénov pri mori aj vo vnútrozemí. Navštívili sme 6 z nich, pričom sme sa od miestnych, alebo nemeckých pilotov dozvedeli o ďaľších dvoch. Podrobnejší popis nájdete na konci článku. Predtým by som ešte chcel uviesť niekoľko zaujímavostí o meteorológii na Korzike. Dôležitým faktorom je tu more. Na prímorských kopcoch sa často stretáva termické prúdenie s pravidelným vetrom od mora. Výsledkom toho je, že na rôznych miestach vzdialených od seba iba niekoľko kilometrov fúka vietor úplne iným smerom. Typickým príkladom je kopec San Bastiano - nachádza sa v oblúku dlhého hrebeňa vybiehajúceho až k moru. Z južnej strany hrebeňa prevládal cez deň pomerne silný južný vietor, takže sme neverili, že na kopci, kde sa lieta na severozápad, je možné štartovať. Na naše prekvapenie však na kopci fúkalo presne na štart (od mora). Ďalšia zaujímavosť je, že pri mori sa vytvára vrstva malých kopovitých obláčikov nižšie ako vo vnútrozemí. Obláčiky sú vo výške 800 - 1000 m. a dostupnosť nie je až taká ako vo vnútrozemí. Najvyššie a najkrajšie lety sa mi podarilo urobiť práve na vnútrozemskom kopci Vero Tartavello ( 900 m.n.m. ), kde sa mi podarilo dostať sa do necelých 2400 m.n.m.. Pomýšľal som aj na prelet, ale odvážil som sa iba na niekoľko kilometrov pozdĺž hrebeňa s návratom späť na pristávačku pod kopcom. Akékoľvek pristátie inde v teréne sa spravidla končilo nekonečným predieraním sa cez hustý krovitý porast a skaly vo veľkej horúčave. Záverom by som chcel odporučiť krásne skalnaté západné pobrežie (stretli sme aj niekoľko lezeckých výprav), veľmi pekné hory a doliny vo vnútrozemí v oblasti najvyššieho kopca Mt.Cinto (tu sme videli zájazd českých horských cyklistov ) alebo aj mestečko Bonifacio na južnej strane ostrova postavené na vápencových útesoch rovno nad morom. Skrátka pomenovanie Ostrov krásy je naozaj výstižné. Letecké terény (podľa časopisu “Gleitschirm” a našich vlastných skúseností):
Nonza - 300 m.n.m., Z (štart západným smerom), treba opustiť Nonzu po hlavnej ceste smerom na sever, po niekoľkých stovkách metrov začína chodník označený tabuľou, cca. 25 min. pešo. Typicky prímorský kopec vhodný za priaznivého vetra najmä na svahovanie, pristátie na pláži rovno pod kopcom.
Col de Teghime - 650 m.n.m., SZ, cesta D81 z Bastie smerom na západné pobrežie vedie cez horský priesmyk, na vrchu ktorého sa na hrebeni (cca. 10 min. pešo) nachádza štart. Vzhľadom na silný vietor sme tu neleteli. Pokiaľ však nefúka vietor, termika je zrejme značne silná a nad kopcom sa tvoria obrovské “kumuláče” , padáky sme tam videli o niekoľko dní až v podvečerných hodinách.
Col de Salvi - 500 m.n.m., Z, príjazd z Calvi na sever po D451 a D151 smerom na Col de Salvi, štart priamo pri ceste. V poobedňajších hodinách pomerne silná termika. Pristátie na poli neďaleko od cesty - vidno zo štartu.
San Bastiano - 650 m.n.m., SZ .Príjazd: z Ajaccia na sever smerom Cargese sa odbočí do malej dedinky Appietto. Okolo malého zámočku vedie chodník, cca. 25 min. pešo zozadu na trávnatý vrchol kopca. Napriek južnému vetru v dedine na štarte fúkalo presne na kopec z druhej strany hrebeňa. Ak sa nepodarí uchytiť sa v termike alebo svahovať, treba včas “odpichnúť” na doklz smerom na pláž (potrebná kĺzavosť cca. 5).
Gozzi-J, Podobne ako na San Bastiano ide sa pešo z Appietta asi 30 min. Predseda miestneho klubu nám neodporučil sem ísť lietať (problémy s majiteľmi pozemkov a pastiermi oviec).
Tartavello - 900 m.n.m., JV, N193 z Ajaccia smer Corte asi 20 km, potom odbočka D4 smer Vero, za dedinou ďalej hore kopcom až na hrebeň, štart pri veľkej anténe na hrebeni. Trochu problematický štart vo výseku medzi stromami s termickými poryvmi zboku. Stabilné “stupáky” nad hrebeňom 5-8 m/s. Dá sa letieť pozdĺž celého hrebeňa, veľmi zdatní piloti sa môžu pokúsiť preskočiť dolinu smerom na pobrežie a priletieť okolo San Bastiana až k moru (väčšinou tam však fúka protivietor).
Cervione, Nevara, 750 m.n.m., J až V, príjazd autom do dediny, potom 20 min. pešo. Pristátie: E Piane, 150 m.n.m. pri ceste. Tento kopec sme nestihli navštíviť.
Corbara - asi 450 m.n.m, SZ, štart priamo v dedine pri zrúcanine kláštora, vietor od mora je podporovaný termikou, dá sa pekne polietať nad dedinou a zrúcaninou, pristátie na pláži.