Stratégia a taktika letov s klzákmi

Eugen Lexmann

Možno, že sa čitateľovi bude zdať tento nadpis príliš teoretický alebo suchý, lebo si myslí, že pilot, ktorý si chce zalietať len tak pre radosť, sa nemusí takýmito vecami zaoberať. To je však naozaj len zdanie. Aj také bežné rozhodovanie, či si ísť zalietať dnes alebo až zajtra, či pilot závesného lietania pôjde na tak alebo inak orientovaný svah, sú vlastne rozhodnutia strategické. Ak som čitateľa presvedčil, že aj pri športovom lietaní sa využíva stratégia, o potrebe taktiky (počas letu) ho už presviedčať netreba. STRATÉGIA Stručne povedané, meteorologické hľadisko stratégie letov s klzákmi je, zvoliť si pre daný zámer také meteorologické podmienky, aby sa cieľ dal dosiahnuť. Stratégiou je aj zvoliť si úlohu primeranú očakávaným meteorologickým podmienkam. Tieto rozhodnutia robíme teda pred letom na základe meteorologických informácií a predpovedí. Problémom je, ako tieto meteorologické informácie získať. Ideálne by bolo, keby meteorologické služby poskytovali špeciálne predpovede pre takéto účely tak, ako je to napríklad vo Švajčiarsku alebo Rakúsku. Keďže u nás zatiaľ takáto možnosť nie je, pilot sa musí rozhodovať sám na základe informácií, ktoré získa z verejných médií alebo po telefonickej konzultácii s meteorológom. Všeobecné predpovede počasia, ktoré sa dajú získať z rozhlasu alebo novín, môžu pilota uspokojiť len v prípade vyložene nepriaznivého - neletového počasia. Aj keby malo byť podľa takejto predpovede “pekné” počasie, nedozvieme sa, či sa budú tvoriť kopovité oblaky, či a aké budú stúpavé prúdy a pod. Údaje o prúdení v prízemnej vrstve, ktoré je rozhodujúce pre štarty na svahoch, môžu byť vo všeobecnej predpovedi len veľmi “hrubé”. Ako vieme, v prízemnej vrstve je vietor veľmi premenlivý. Na západe môže byť iné rozloženie tlaku vzduchu, ako na východe, našej, v tomto smere pretiahnutej krajiny. Tieto podmienky (barický gradient) sa môžu niekedy dosť rýchlo meniť v priebehu dňa. Menia sa prirodzeným denným chodom a vietor je tiež výrazne ovplyvňovaný orografiou. Vo všeobecnej predpovedi nie je možné, aby sa všetky takéto odchýlky a zmeny uvádzali. Pokiaľ ide o televízne relácie, tie by mohli, vzhľadom na to, že je to audiovizuálne médium, priniesť viac informácií (odborný výklad demonštrovaný na meteorologických mapách a družicových snímkach), z ktorých by si pilot mohol urobiť podstatne lepšiu predstavu o očakávaných poveternostných podmien- kach. Žiaľ, úroveň týchto relácií klesla, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, pracovníci v televízii už dávnejšie odmietali prezentáciu predpovedí na meteorologických mapách, čo odôvodňovali tým, že bežný divák tomu nerozumie, a teda, že z toho nič nemá. Druhý dôvod je ten, že relácie zväčša už neprezentujú, ba v niektorých prípadoch ani nepripravujú meteorológovia, resp. nie takí, ktorí majú v predpovednej službe prax. Myslím si, že nemusím byť konkrétny, pozornejší divák na to už prišiel aj sám. Noviny majú oproti elektronickým médiám nevýhodu v tom, že texty musia byť doručené do redakcie deň pred ich vyjdením. Napriek tejto nevýhode sú v súčasnosti noviny (denník SME) jediným médiom, ktorý prináša (predpovednú) meteorologickú mapu s tlakovým poľom znázorneným pomocou izobár. Pilot, ktorý má primerané meteorologické vedomosti, by si mal na základe bežnej predpovede a mapy vedieť urobiť výrazne lepšiu predstavu o očakávanom počasí, ako len zo samotnej predpovede alebo aj televíznej relácie. Druhá možnosť ako získať informácie o očakávaných podmienkach pre lety s klzákmi je konzultácia s meteorológom. Pokiaľ ide len o predpoveď vetra na svahoch, môžu byť vo väčšine prípadov jeho informácie uspokojivé, ale treba vedieť, že meteorológ sa opiera o skúsenosti, aký vietor býva, môže byť, za danej situácie na jednotlivých meteorologických staniciach. On vie, že na návetrí svahov býva prúdenie silnejšie, že môže byť ešte zosilnené alebo naopak tlmené denným chodom a pod., ale konkrétne skúsenosti (s konkrétnymi lokalitami) zväčša nemá, takže jeho výpoveď si musí pilot modifikovať na základe vlastných skúseností. Pokiaľ ide o predpoveď konvekcie, tu je zasa iný problém. Takáto špeciálna predpoveď si vyžaduje aj špeciálne rozbory a znalosti tejto (plachtárskej) problematiky. Aj keď sa obrátite na pracovníka leteckej meteorologickej služby, tí majú k tejto problematike bližšie, ako vo všeobecnej prognóze, predsa sa nemôžete sa spoliehať, že dostanete tú najlepšiu možnú predpoveď. Skôr to bude kvalifikovaný odhad. Som si vedomý, že som čitateľovi nevlial v tomto smere veľa optimizmu, skutočnosť je žiaľ taká, že pri bežnom športovom lietaní nemá u nás pilot dostatok meteorologických podkladov pre optimálne strategické rozhodovania. Najlepšie výsledky dosiahnete asi tak, že predbežné rozhodnutie pre let na nasledujúci deň si urobíte podľa večerných televíznych relácií. Ráno si dotvoríte obraz o charaktere očakávaného počasia a najmä prízemného vetra pomocou mapy uverejňovanej v denníku SME. Súčasne si vypočujete predpoveď počasia v niektorom rozhlase, aby ste si overili, či sa nejako podstatnejšie nezmenil vývoj počasia alebo názor meteorológov na tento vývoj. Tu si však treba dávať pozor, lebo aj keď sa predpoveď už zmenila, v rozhlase môžu ešte čítať starú. preto by som uprednostnil relácie s priamym vstupom meteorológa. Nakoniec si môžete svoje rozhodnutie prekonzultovať s meteorológom. Pokiaľ by vám išlo o presnú predpoveď prízemného vetra, je vhodné porovnávať si vietor na “vašom” svahu s vetrom na blízkych meteorologických staniciach. Z tohto dôvodu uverejňujeme na pripojenom obrázku zoznam všetkých profesionálnych meteorologických staníc, z ktorých sú prirodzene nepretržite k dispozícii aj údaje o smere a rýchlosti vetra. TAKTIKA Taktika je vlastne optimalizácia letu za daných meteorologických podmienok. Pri týchto rozhodovaniach je už pilot odkázaný sám na seba, môže uplatniť len svoje teoretické vedomosti z meteorológie a skúsenosti s ich praktickou aplikáciou pri lietaní. Ide o množstvo rozhodovaní: kde je najväčšia pravdepodobnosť nájsť stúpavý prúd, odhadnúť jeho sklon a šírku pod kumulom a podľa toho upravovať krúženie, rozhodnúť sa do akej výšky si môžem dovoliť pri preskoku klesať a do akej výšky sa oplatí pri krúžení stúpať, či a ako možno pre priamy let využiť horský hrebeň atď. Keby sme chceli odpovedať a radiť na všetky takéto otázky, museli by sme prebrať celú plachtársku meteorológiu, takže to až nabudúce a po častiach.