|
Kto prekoná Laca
Kormoša?
Juraj Sladký (aj
sa stalo)
Meno v nadpise pripomenie
niečo už iba pamätníkom závesného lietania na Slovensku. Keďže však sme
v našom športe takmer všetci pamätníkmi, asi s týmto menom problémy mať
nebudeme. Pre niekoľkých mladých pilotov a pre paraglidistov pripomínam,
že Laco Kormoš bol najvýraznejšou postavou závesného lietania na Slovensku
v osemdesiatych rokoch. Bol majstrom Československa v r. 1982, členom
čs. reprezentácie, účastníkom MS 1985 v Kossene, ME 1986 v Maďarsku, majstrom
Slovenska 1987 a 1988. Keďže moje záznamy pred rok 1985 nesiahajú, pamätníci
by možno potvrdili, že prvý titul majstra Slovenska získal aj pred týmto
rokom. Ako jediný zo slovenských pilotov dokázal až do ukončenia aktívnej
činnosti v roku 1988 aj so slabšou technikou konkurovať českým pilotom.
Mal som tú smolu, že končil v roku, keď som ja so súťažným lietaním začínal.
Poznal som ho preto len veľmi krátko. Napriek tomu mi utkvel v pamäti
ako výborný pilot a za uplynulé roky som veľakrát myslel na to, ako by
dopadla konfrontácia slovenskej špičky s ním. Laca však spomínam z iného
dôvodu. On totiž ako jediný pilot dokázal obhájiť svoj majstrovský titul
a údaje z “postkormošovského obdobia” to jasne dokazujú:
1989 Ivan Podstanický
1990 Severín Toma (oficiálne majstrovstvá Stredosl. kraja)
1991 Bohuš Kolesár
1992 Juraj Sladký
1993 Bohuš Kolesár
1995 Dušan Podstavek
1996 Jozef Kuník
V roku 1996 vyriešil Dušan Podstavek túto otázku veľmi jednoducho: titul
sa v druhej časti sezóny ani nesnažil obhájiť. Odpoveď by mohol dať už
v tomto roku Jožo Kuník. Nevdojak som tým, ktorí to ešte nevedeli, prezradil
meno majstra SR za rok 1996 a tak vám ešte prezradím, ako k tomu došlo.
Chceli sme začať na novom teréne v Kokave nad Rimavicou, kde ako endemit
prežil rogalista Paľo Vránsky. Vďaka jemu, jeho bratovi a Jarovi Sojkovi
získala myšlienka usporiadania jedného kola majstrovstiev Slovenska na
tamojších terénoch aj podporu starostu obce a nič teda nestálo v ceste
peknému podujatiu. Okolie Kokavy je pekné, ale pri horšom počasí úplne
nepoužiteľné. V úvodný deň súťaže z oblohy lialo a vtedy sa ukázalo, že
v mieste podujatia (spali sme v Utekáči) je kritický nedostatok pohostinských
zariadení vyhovujúcich náročným požiadavkám rogalistov z istého nemenovaného
severoslovenského mesta. Tí sa už na druhý deň po predpovedi počasia vzbúrili
a presadili zrušenie tohto kola. Sadli do svojej modrej Avie (ŠPZ neprezradím)
a odjachali za krajším počasím. My ostatní sme sa nechali odviezť na kopec,
kde sme si príjemne hodinku až dve posvahovali. Tí tvrdohlavejší z Prievidze
sa tam dokonca odvážili ostať aj ďalšie dni a porobili si prelety ku Rožňave
(okolo 40 km). Nuž a tak sme mali prvé kolo za sebou. Asi nikto z nás
si už nevie predstaviť majstrovskú súťaž bez Straníka (naposledy 1996
- Háj-Včeláre) a aj sme sa tam v dňoch 4.-7.7. v hojnom počte dostavili.
Počasie nesklamalo, zachovalo si svoj “súťažný štandard”, a preto sme
v prvý deň tvrdošijne svahovali pri juhozápadnom vetre za neodmysliteľnej
asistencie “disciplinovaných” padačkárov. V piatok 5.7. to už bolo podstatne
zaujímavejšie, svieži južný vietor, pekné kumuly a trať vypísaná do Námestova
a späť vlievali postarším roztúženým rogalistom do žíl mladú búrlivú krv.
Chyba lávky! Mraky prelievajúce sa z južných malofatranských strání nad
Terchovú sa tam rozpadávali a pre Slovákov zvyknutých ísť na vec priamo
predstavovali neprekonateľnú prekážku. Sadloň, Kuník a Kolesár to posadili
pred Terchovou a možno sa cítili pri počasí so základňami okolo 2100 m/m
ako králi, pretože ďalší piati z deviatich bodovaných nedoleteli ani tam.
Škrt cez rozpočet nám všetkým urobil Fero Nizner, ktorý sa cez oblasť
rozpadu doslova suchánkovským spôsobom presvahoval. Tu 30 minút, tu 45
minút a potom bol v základni a dotiahol to až k otočnému bodu (47 km).
Opäť nám všetkým ukázal, že je so svojím Quasarom majstrom slabších podmienok,
pričom ale netušil, že to bola jeho labutia pieseň roku 1996. V tú chvíľu
sa mohol radovať z takmer 600-bodového náskoku pred najbližšími prenasledovateľmi
a sám autor tohto článku mu po ďalších dvoch neletových dňoch prorokoval,
že už mu titul nemôže ujsť. Na tradičnú augustovú Kráľovu hoľu (20.-25.8.)
prišiel ale Fero so sebavedomím značne podlomeným svojím výsledkom na
ME v Maďarsku, kde mu jeho nový Moyes Xtralite zďaleka nebol takou oporou
ako olietaný Quasar z roku 1993. Navyše sa začalo lietať pri nepríjemnom
severnom vetre s možno- sťami búrok, čo v prvom kole zvládli len silnejšie
povahy. Mladý talentovaný Balázs Ujhelyi a ostrieľaný kozák Jožo Kuník
stihli odletieť pred prvými prehánkami (31,6 a 35,2 km) nasledovaní Lászlom
Nagyom (27,9 km) a Pištom Sadloňom (19,2). Najkvalitnejší pilot a súčasne
najhorúcejší favorit súťaže Dan Vyhnalík opäť stratil veľa času rozmýšľaním
nad neregulérnosťou súťaže a na trať sa vydával medzi poslednými (12,9
km). Neviem podať presnejšie svedectvo o tomto dni, pretože som dorazil
až na druhú disciplínu, ktorá sa letela možno len za máličko lepších podmienok.
Každopádne bodovalo viac pilotov ako v prvý deň. S Ferom som sa stretol
vo vzduchu asi 4 km západne od štartu, keď sme sa rozhodovali, ako presvahovať
jedno údolie. Fero sa radšej vrátil a ja som to riskol, aby som si neskoršie
hlboko pod úrovňou hrebeňa vychutnal pôžitok zo zachraňovania sa nad terénom
bez možnosti pristátia. S prvou možnou bublinou som sa nechal prefúknuť
na južnú stranu do záveterného rotora (variogram potom ukázal aj klesanie
12,5 m/s), kde som v blízkosti Pohorelej nad ožiareným svahom našiel turbulentné
stúpanie, s ktorým som sa dostal do základne vo výške 2200 m. V smere
letu nad Polomkou sa ale zjavila prehánka a aj keď ma Jožo Kuník uisťoval,
že kým nehrmí, nič sa nedeje, po skúsenosti z roku 1992, keď som v Heľpe
pristával v húľave, dal som prednosť vyčkávaniu nad touto dedinou a po
doznení prehánky som pokojným letom dokĺzal k Bacúchu. Opäť sa lepšie
darilo pilotom, ktorí štartovali medzi prvými. Balázs Ujhelyi nedoletel
na prvý otočný bod (letisko Rohozná) len preto, že zablúdil. Napriek tomu
vyhral kolo (31,4 km) pred Danom a Tácsim (po 28 km). Fero Nizner ani
teraz nebodoval a jeho náskok zo Žiliny sa stal minulosťou. Sobota priniesla
vyvrcholenie obidvoch súťaží: o Pohár Podbrezovej bojovali traja piloti
- nespokojný Dan, mladý Balázs a Jožo, titul majstra Slovenska chcel na
poslednú chvíľu pred Jožom zachrániť Fero Nizner. Vietor nás po tretí
raz za sebou prinútil použiť severný štart, pričom ako prvý z favoritov
sa do vzduchu bez zbytočného taktizovania vydal Jožo Kuník. Keďže nás
čakala dlhá disciplína ( K. hoľa - Sl. Ľupča a späť, 130 km), za chvíľu
sme už boli vo vzduchu všetci. 4-6/8 Cu, základne okolo 2600 m/m a severný
vietor umožnili letieť ľubovoľnou trasou, či už po južných svahoch hrebňa
Nízkych Tatier, stredom doliny alebo po severných svahoch Rudohoria. To
využila trojica Vyhnalík, Kuník a Nizner. Otočný bod nakoniec dosiahol
len Dan Vyhnalík, ale ani tých 6 km, ktoré stihol preletieť na spiatočnom
ramene mu nepomohlo získať Pohár. Z toho, ale i zo získania titulu majstra
Slovenska sa radoval Jožo Kuník, ktorý výkonom 56,7 km potvrdil výbornú
formu v závere sezóny a tým najpresvedčivejšie vyvrátil slová, ktoré som
o ňom napísal v hodnotení predchádzajúcej sezóny. Dan Vyhnalík odchádzal
do Prahy len s druhým miestom a tretí Balázs Ujhelyi si iste spytoval
svedomie, prečo v záverečnej disciplíne nezopakoval predchádzajúce výkony.
Prišiel tým o peknú prvú cenu, horský bicykel, ktorý venoval hlavný sponzor
súťaže Železiarne Podbrezová. Medzi 32 súťažiacimi zo Slovenska, Maďarska,
Čiech, Ukrajiny a Litvy sa v prvej desiatke zo Slovákov umiestnili už
len reprezentanti (4.Sladký, 8. Kolesár, 10. Nizner). V majstrovstvách
Slovenska si teda Fero Nizner už po druhý raz (prvý krát to bolo v r.
1994) trestuhodne nechal vyfúknuť titul spred nosa a iste cez zimu rozjímal
nad svojou psychickou odolnosťou a správnym načasovaním prechodu na nový
klzák. Keďže je z reprezentantov najmladší, má pred sebou veľa reparátov.
Autor článku už takmer “povinne” obsadil 3. miesto pred Bohušom Kolesárom,
ktorý takto celú sezónu uzatváral poradie slovenských reprezentantov na
súťažiach. Vynechaním poslednej súťaže odstupujúci šampión Dušan Podstavek
prenechal aj svoje miesto v reprezentácii iným záujemcom (napr. Ivanovi
Podstanickému, ktorý sa prekvapujúco po dvoch rokoch vrátil na súťažné
svahy) ale v súčasnej situácii samofinancovania účasti na podujatiach
FAI 1. kategórie sa asi o toto miesto veľký boj nestrhne.
Prehľad výsledkov: Majstrovstvá SR 1996
1. Jozef Kuník Quasar Partizánske 1748 b
2. Ferdinand Nizner Quasar/Xtl Michalovce 1577 b
3. Juraj Sladký Quasar Podbrezová 1287 b
4. Bohuš Kolesár Xtralite Podbrezová 1000 b
5. Ivan Podstanický Sensor Žilina 590 b
6. Ľuboš Benďák Quasar Nitra 538 b
7. Stanislav Svetlík Quasar Prievidza 485 b
8. Jiří Helešic ZK 15 Myjava 446 b
9. Štefan Sadloň Colibri Myjava 428 b
10. Vlasto Hloušek Wega MX Žilina 274 b
Pohár Podbrezovej
1. Jozef Kuník SK 1511 b
2. Dan Vyhnalík CZ 1420 b
3. Balázs Ujhelyi H 1258 b
4. Juraj Sladký SK 1107 b
5. Lázsló Nagy H 948 b
6. László Tácsi H 899 b
7. Jaroslav Mašek CZ 786 b
8. Bohuš Kolesár SK 755 b
9. Oldřich Juříček CZ 746 b
10. Ferdinand Nizner SK 730 b
|