PYRENEJE

Matúš Škvarka

Zorganizovať zájazd do dejiska majstrovstiev sveta v paraglidingu vôbec nebol zlý nápad. Keď sme sa však rozhodli spraviť z toho zájazd skladajúci sa čisto z pilotov, ani ja a ani chalani z Buba sme si neuvedomili jeden fakt. Paraglidisti sú ľudia milujúci slobodu a neradi si nechajú organizovať život od iných, aspoň nie na takú dlhú dobu, akou sú dva týždne. Na tom stroskotal nie príliš šťastný, hoci cenu redukujúci nápad ísť autobusom. Tak sa stalo, že miesto očakávaných 30 ľudí išlo 18 a miesto autobusu 4 autá: jeden Tranzit, jeden Espace a dva osobáky. Plánovaný dátum odchodu sa o tri dni posunul, ale v utorok 22. 7. ráno sme sa už slnili na pláži v Monaku.

Monako

Od júna do augusta je v Monaku povolené lietať až po siedmej večer. Nikde nie je napísaný dôvod, ale logicky sme predpokladali, že kvôli preplnenej pláži, ktorá je jedinou povolenou a okrem mora aj jedinou možnou pristávačkou. Skoro ráno bola pláž pustá a jedine tragéd Lolo obávajúci sa o dobré meno Slovákov v zahraničí zabránil rannému zletu. Na pláži sme vydržali dospávať precestovanú noc tak do obeda, potom sme sa väčšinou pobrali do mesta s tým, že okrem bronzu môžme od slnka chytiť akurát melanóm. Musím povedať, že minulý rok v apríli bolo na pláži oveľa hustejšie. Za celodenné čakanie sme boli odmenení štartom do stekača, šiestimi otočkami v dohasínajúcej termike a kľudným zletom z výšky 650 metrov. To najlepšie na nás ešte len čakalo. Pri prechode Pyrenejami sme sa zastavili v Andore natankovať. Nafta je tam tak lacná, že padali návrhy vyliať drahú naftu z nádrží a naplniť ich lacnou andorskou. Tesne pod Andorou sme vo vzduchu objavili tri padáky. Odkiaľ sa tu štartuje? Pri pohľade na nevšedné štíhlosti ma napadlo, či organizátori v Castejone (asi 100 km) nevypísali cieľový let. Títo traja, vyšponovaní v speedoch, evidentne leteli finálny doklz. Neskôr sme sa dozvedeli, že to naozaj bola disciplína, jediná trať bez návratu za celé majstrovstvá, a cieľ doletelo 24 ľudí.

Organya - zázračná hora

Nachádza sa 35 km pod Andorou a prívlastok dostala vďaka ideálnym termickým podmienkam v takmer každom počasí. Je to perfektný južný štart s prevýšením asi 250 metrov krytý zo severu ďalšími 700 metrami hory nad ním. Čo sa tam dialo prvý deň, veľmi zázračné nebolo. Dve totálne prietrže mračien pretestovali náš improvizovaný base camp. Na druhý deň nám ale Organya ukázala, čo je to zázračná hora. "Termika začína fungovať o pol jednej," povedal miestny hombre a smelo púšťal svojich kurzistov. Sekol sa o 40 minút. Posledný kurzista už mal mierne problémy s vyklesávaním. Ako testovací pilot skupiny som to odpálil o 1310 a pristál som po troch hodinách. V štvormetrových stupákoch popri svahu sa dalo dotočiť 950 metrov nad štart, ale severný vietor nad hrebeňom nekompromisne znášal stupáky späť pred kopec a následne ich likvidoval. Preskok s výškovým vetrom asi 3 km na juh naprieč dolinou prebehol bez straty výšky a podľa predpokladu to pri severných svahoch malo nosiť. Fúkalo tam ale zboku, a tak som sa s dlhým nosom a vymletým padákom musel vrátiť k domovskému svahu. Chalani medzitým lietali, čo to dalo. Lolo metal svoje B-stally, Leoš Wing-overy a Ivo testoval, z akej najmenšej výšky sa ešte dá nevyhniť. Paľo podcenil údolné prúdenie, odsvahoval príliš ďaleko doprava a naspäť proti vetru sa už nepresadil. Urobil si dvojhodinovú túru.

Castejon de Sos

Je považovaný za jednu z najlepších leteckých oblastí v Španielsku. Hombre v Organyi nás varoval pred drsnými podmienkami medzi jednou a šiestou poobede. "V tom čase tam lietajú iba šampióni. Ak chcete žiť, štartujte ráno alebo až večer.". Prišli sme presne v deň vyhlásenia výsledkov. Na štábe som si ráno vypýtal výsledky pre Slovensko. Aj by mi ich dali, ale nemal som toľko drzosti, aby som to za nášho jediného reprezentanta Dušana Kultana, ktorý skončil na 135. mieste, podpísal. Nevedel som, že už včera odišiel domov. Záverečná exhibícia pred vyhlásením výsledkov bola v porovnaní s tou vo Verbier pred štyrmi rokmi slabá. Predviedla sa len jedna štvorica akrobatov, ktorí síce predviedli perfektné loopingy a vybiehali z ostrých špirál na dotyk so zemou, ale to bolo všetko. Je možné, že vláčiť papierové autá a draky na štartovačku s prevýšením 1400 metrov by bolo neúnosné. Stabilizátor krčnej chrbtice na jednej z vyhodnotených pilotiek dával tušiť, že vo vzduchu býva naozaj živo. V dave prizerajúcich sa som stretol Peťa Rečka, Milana Michnu a Petru Krausovú z českého repra. Povedali mi, že záložáky tu boli na dennom poriadku a oni sú asi jediný tým, ktorý ich nepoužil. Silné údolné prúdenia a snaha mnohých pilotov preletieť rotorové priesmyky, ktoré sa preletieť nedali, spôsobili, že úrazov tu bolo počas tých dvoch týždňov viac ako dosť, našťastie žiadny smrťák. Pri pohľade na víťazku medzi ženami sme sa zhodli, že získala titul po zásluhe. Medzi mužmi sme sa prekvapenia nedočkali. John Pendry, ktorý tesne predtým vyhral aj PWC v Piedrahite, má zrejme životnú formu. Ch. Tamegger a J. Pacher tiež nemusia o svojich kvalitách nikoho presviedčať. Po hodine a pol sa cirkus skončil a začal sa krkolomný výstup autom do výšky 2300 m. n. m. Túto cestu by som nazval útokom na chladič. Ak nemáte firemné auto, čo je najlepší tereňák, alebo auto z požičovne, v Castejone radšej využite minibus pre 20 ľudí. Jazdí na kopec každé dve hodiny a stojí v prepočte 250 Sk, čo je menej ako bežná lanovka v Alpách. Prevýšenie 1400 metrov poskytuje dostatok času nájsť stúpanie aj tým najväčším umelcom. Panoráma okolitých hôr z výšky základní v 3300 metroch, robí z Castejonu jednoznačne najkrajšie miesto, kde som doteraz lietal. Dva dni s tandemom v takých podmienkach je slušná posilovačka na ruky, ale, hombre v Organyi, sme šampióni! Pred odchodom po druhom dni sme chvíľu čakali na turistu Paľa, ktorý znova pristál niekde kilometer mimo, ale potom sme sa všetci pozbierali.

Dune du Pyla

Pri meste Arcachon na západnom pobreží Francúzska sa nachádza asi 80 metrov vysoká piesočná duna. Vznikla nafukovaním piesku z plytčín, ktoré sa pri odlive vynárajú z mora, na breh. Vplyvom vetra a prílevom nového piesku duna "cestuje" smerom do vnútrozemia. Podľa Adriána, ktorý tu už bol, sa za posledné dva roky posunula asi o tri metre. Paraglidisti tu bývajú v kempingu Petit Nice. Je to veľmi dobre položený kemping, pretože od stanu stačilo prejsť asi 100 metrov mierne dolu kopcom smerom k moru a boli sme na štarte. Škoda hovoriť, pozrite si zábery. Za dva dni som tam nasvahoval azda 10 hodín. Dá sa tu vyskúšať všetko. Po páde z troch metrov na chrbát do piesku vo full-stalle som síce chvíľu lapal dych a Ivo po prerazení pieskového vŕška tiež chvíľu nevedel, kde je, ale inak je to absolútny soaring v laminári. Ak nemáte svoj padák v ruke, choďte cvičiť na dunu. Pozor ale na štarty! Tie by ste mali ovládať, pretože niektorí sa kvôli vetru takmer 40 km/h do vzduchu ani nedostali.

Annecy

Hlavnou starosťou po dvoch dňoch na dune bolo zbaviť sa piesku. Čo takto vytriasť ho aj zo záložáka nad jazerom? Moja prvá otázka v miestnom PG centre na Col de la Forclaz bola, či na jazere existuje služba, ktorá keď zbadá otvorený záložák, automaticky štartuje s člnom na jazero. Nič také, znela odpoveď. Prvé dva dni pobytu bolo stabilne zatiahnuté a dali sa robiť iba zlety. Na tretí deň sa počasie síce umúdrilo, ale základne v 1800 metroch ležiace na La Tournette spolu s východným výškovým vetrom zmarili môj plán na prelet do Chamonix.

Žiadna akcia, na ktorú sa išla veľká vzdialenosť autami, sa zatiaľ nezaobišla bez poruchy. Vo Švajčiarsku, asi 1000 km pred domovom, sa na Tranzite rozomlelo ľavé predné ložisko. V sobotu večer, navyše v deň najväčšieho švajčiarskeho štátneho sviatku, nám mohol pomôcť už len Batman. Tri autá solidárne čakali spolu s nešťastným Tranzitom. V diaľke sa miešali svetlá ohňostroja a búrky. Všetko sa vyriešilo až na druhý deň ráno s pomocou náhradných dielov z vrakoviska a karbónovej brúsky od ochotného domorodca. Akcia dopadla úspešne - bez vážneho úrazu!