Všade dobre, tak čo doma!? ... alebo "zlaté Orešany?"

Katharina

Nie, nebojte sa. Nebudem písať o Orešanských kopcoch! To bol len jeden z povzdychov "Trnafských flígrov" v Bassane. Ale Bassano som navštívila ako posledné, takže poďme pekne po poriadku. Prípravu na cestu vynecháme, to každy z vás pozná. Ale čo asi nepoznáte všetci, sú niektoré terény, ktoré som za 4 týždne "ojazdila a oblietala". Prvýkrát sme padáky vybalili v Millau. Malebné mestečko vo Francúzsku, asi 100 km severne od Montpellier. Millau leží v "kotli" s priemerom asi 30 km. Prevýšenie približne 400 m, štartovať sa dá skoro na všetky smery. Spomeniem aspoň 3 štartovačky. Puncho d` Agast. Nadmorská výška 830 m, smer vetra juh, juhovýchod. Ale pár metrov ďalej sa tu štartuje na západ a severozápad. Brunas: nadmorská výška 720 m, smer štartu: sever, severozápad. Na tejto štartovačke sa i super pristáva. Je tu totiž miesta na pristátie menšieho Boeingu. Pic d`Auhan je treťou štartovačkou, ktorá stojí za zmienku. Nadmorská výška 840 m, smer vetra juhovýchod. Pristávačky su vybavené rukávmi. Príjazdové cesty sú asfaltové. Vysielačky sú dovolené a rozmaznaní Francúzi majú dobrú frekvenciu, kde každých 15 minút jeden dobrý ujo hlási silu a smer vetra. Frekvencia: 143,9857. To bola len krátka zastávka vo Francúzsku, cesta pokračuje do Španielska. Hneď za hranicami, asi 30 km, je dedinka Pau. Leží medzi Figures a Rosas. Po krásnych serpentínach sa dostanete ku kláštoru "Monestir de St. Pere de Rodes". Je tu obrovské parkovisko a po 7 minútach slabej turistiky s padákom otvára sa krásny výhľad. Jedným smerom more, druhým pevnina. Štartovačka je trošku kamenistá, ale krížovým štartom je to v pohode. Štartuje sa na juhozápad o kúsok ďalej na severovýchod. Prevýšenie asi 520 m. Termika funguje doslovne na objednávku. Po vytočení niekoľko desiatok metrov sa otvára nádherný výhľad na more, milovníkov histórie bude určite zaujímať kláštorný komplex, inak sú tu nádherné skaly, nad ktorými lietať je úplne super. Pristáva sa na prašnej ceste. Je tu fléra a dosť miesta. Pri štarte na severozápad sa dá pristáť i priamo na pláži. Ako malý cukríček uvediem teraz jedno telefónne číslo, na ktorom sa ozve Albert. Hovorí nemecky, anglicky a samozrejme španielsky. Poteší sa každej návšteve a veľmi rád urobí sprievodcu po všetkých okolitých terénoch až po Barcelonu. Tu je to sľúbené číslo:0034 972 45 12 63. Taktiež Španieli majú dobrého uja so správami o sile a smere vetra. Frekvencia je totožná s franzúzskou: 143,9875 MHz. A ešte jedna frekvencia : 143,250 MHz. Tu sa vám ozve domáci klub paraglidistov. Poďme ale trošku južnejšie, smerom na Gironu. Tu niekde, za dedinou Amer treba odbočiť doprava smerom na reštauráciu Nyanya. Smerovky k reštaurácii vás dovedú priamo k pristávačke (samozrejme vybavenej rukávom). Ak nemáte Jeep, odporúčam nechať auto na pristávačke. Po 15-20 minútovej turistike pomedzi olivovníky sa dostanete ku kláštoru St. Brigida. Tu sa dá nabrať čerstvá voda a po ďalších 3 minútach ste na štartovačke. Prevýšenie 260 m, smer: juh. Termika - úplne rozprávková. Z vlastnej skúsenosti: rozpočet na pristátie robte presne! Inak vám zostane len možnosť výberu medzi olivovníkom alebo nejakým citrusom. Ale dosť bolo pevniny! Po slabých 700 km sme pri Alicante. A tu? Samozrejme Santa Pola. Prevýšenie - smiešnych 80 metrov. Smer vetra - východ. Ale veľmi sa nesmejte z tých 80 metrov! Lietanie je tu perfektné! Treba len počkať na tú správnu "silu". Štart je potom trochu obtiažnejší. Skrátka bez pomoci sa do vzduchu nedostaneš. Ale vždy sa niekto nájde, kto pomôže. A keď už si vo vzduchu... Ach... Lietanie na pár hodín po pobreží je zaručené. Pristávačka - krásna nudapláž. Ale kto sa nechce vyzliekať a ísť si zaplávať, môže pristáť i na štarte. Ak sa vám pobrežie zunuje, choďte ešte pozrieť kúsok do vnútrozemia, nejakých 30 km. Opäť reštaurácia s názvom El Palomaret. (Pozor, reštaurácia nefunguje). Prevýšenie 300 m, smer vetra juh, juhovýchod. Termika, úplne gýčová. Treba sa vyzbrojiť na pár hodín lietania. Pristávačka je samozrejme vybavená rukávmi, flérami. Pristátie je možné i na štarte. No, viac som toho v Španielsku nestihla. Prišla "kamarátka fronta" i medziľudské vzťahy sa zhoršili...Najvyšší čas sa zbaliť a odísť. Na spiatočnej ceste som ešte stihla týždeň v Bassane, ale o tom som už raz písala. Nič sa tu nezmenilo, lieta sa tu i naďalej super. Asi len úrazov slovenských pilotov trochu pribudlo. Čo ma trochu zmiatlo, bol povzdych "trnafských flígrov" :ZLATÉ OREŠANY. Ale, koľko ľudí, toľko chutí. Môj osobný názor je : Všade dobre, tak čo doma. Ešte maličkosť musím dodať: v článku o Bassane som písala, že vysielačky sú zakázané. To je pravda, ale ako som zistila, nikto to nedodržuje a v podstate sa ani nikto nad tým nerozčuľuje. Jediné čo sa vám môže stať, je, že sa na vašej frekvencii ozýva poľština, taliančina, trošku francúzštiny a samozrejme Bříza a spol... Takže to by bolo všetko. Pozrite si fotky a hlavne, neseďte doma! Lietajte!!!