MEDARDOVA KVAPKA, ŠTYRIDSAŤ DNÍ KVAPKÁ

Eugen Lexmann

Český meteorológ a publicista Ján Munzar dal svojej knížke s podtitulom - pranostiky očami meteorológa - názov: MEDARDOVA KÁPĚ. Medardovské pranostiky sú totiž spolu s pranostikami o "zmrznutých svätých" a o babom lete určite najznámejšie. Daždivé počasie v prvej polovici leta neovplyvňuje len také bezvýznamné veci, akými je sušenie sena a žatva, vysoká vlhkosť vhodná pre rozvoj pernospóry môže ohroziť úrodu hrozniča vinorodého a tým skaziť radosť zo života veľkej časti populácie. Najvážnejšie je však, že ak Medard zaberie, padáčkari si moc nezalietajú. V historickom kalendári Daniela Adama z Veleslavína z roku 1590 sa uvádza, že keď 8. júna v roku 556 zomrel sv. Medardus - biskup noviomenský a tornachský (vo Frakreichu) - při smrti jeho se praví, že horký déšť pršel, a protož, když toho dne prší, mnozí za to mají, že ostatek měsíce, pro časté přívaly a deště, mokrý bude. Jiní opět tomu chtějí, že čtyricet dní pořád pršeti bude. Medardovskápranostika je teda veľmi stará a v rôznych veršovaných obdobách, pri ktorých sa vplyv daždivého počasia aplikuje na poľnohospodárstvo a ovocinárstvo, známa v mnohých krajinách Európy. V literatúre sa stretávame s pokusmi vysvetliť príčiny tejto závislosti, ale aj skritikou poverčivých názorov na medardovské dažde. Jezuita Albrecht Chanovský už v roku 1676 napríklad písal: Mnozí sprostní v velikém omylu vězejí, jakoby tento svatý byl příčina toho, že když v svátek jeho déšť prší, celých čtyřicet dní potom prší. A to z té příčiny, že často takové pršky v dotčeném času skusili. Ale to na oko spatřujeme, že někdy jen na ten den déšť se vylije a jiné nasledujíci dni dokonce nic. I často před tím dnem anebo po něm pršky se začínají a trvají někdy čtyricet, někdy padesát, deset, patnáct, dvacet dní; a někdy být celý den okolo to ho času se déšť ukázal, však jiné dni se nespatřuje. A tak lid sprostní v tom se mejlí, že berou den jistý místo nejistýho. Na citovanej Chanovského kritike je zastaralý len jazyk, hodnotenie je úplne správne a dnes by sme to stručne vyjadrili asitakto: v niektorých rokoch okolo Medarda začína daždivé obdobie, ktoré môže trvať aj dosť dlho. V niektorých verziach pranostiky sahovorí, že daždivé počasie potrvá do konca mesiaca, inde sa hovorí, že potrvá mesiac, či 30 dní, najčastejšie sa však spomína štyridsiatka. Toto číslo bolo u semitských národov (asi už u Chaldejcov žijúcich v povodí riek Eufrat a Tigris a odkiaľ vyšiel Abrahám) aj synonymom pre (dostatočne) dlhé obdobie, vyjadruje plnosť, úplnosť. Spomeňme si, že biblická potopa, presnejšie daždivé obdobie trvalo40 dní a nocí, Pán Ježiš sa postil 40 dní a známa je tiež rozprávka o Ali-babovi a štyridsiatich zbojníkoch. Pranostikou popisovaná zvláštnosť zrážkového režimu patrí k takzvaným singularitám, čo sú také javy, ktoré sa opakujú (približne) v tom istom období, ale nepravidelne, teda nie každý rok. Keď na sklonku 18. storočia prof. Strnad vyhodnocoval 19-ročný rad pozorovaní z pražského kláštora Klimentínum (jednej z najstarších meteorologických staníc v Európe), medardovskú závislosť tam nenašiel. Vyhodnotením systematických meteorologických pozorovaní za dlhšie obdobie sa nám však spomínaná singularita "objaví".Napríklad pri rozbore 125 ročného radu pozorovaní z Bratislavy vidieť, že na začiatku júna je zražková činnosť znížená, od 10. júna zrážková činnosť zosilňuje (zvyšuje sa aj pravdepodobnosť výskytu zrážok a stúpajú aj priemerné úhrny) a okolo 13. júna dosahuje vrchol (aj celoročný). Potom je pokles a oživenie nastáva koncom druhej dekády. Po ďalšom prechodnom poklese nastáva 3. vlna, ktorá trvá ešte aj v prvých dňoch júla. Konečne štvrtá vlna nastáva okolo 10. -12. júla. Keďže pri daždivom počasí je obyčajne aj chladnejšie, spomínané vlny môžeme vidieť (a ešte názornejšie) aj na priebehu teploty. Uvedené singularity nie sú špecifikom Bratislavy, aj iné stanice v Európe (napr. Hurbanovo, Milešovka v Čechách alebo Mníchov) dávajú podobné výsledky. Príčiny "vĺn" daždivého počasia musíme hľadať v charaktere veľkopriestorovej cirkulácie. Začiatkom leta sa kontinet vplyvom slnečného žiarenia rýchle zohrieva (najvyššia poloha slnka a dlhé dni), zatiaľ čo oceány sú ešte pomerne studené. Nad teplou pevninou sa tlak vzduchu znižuje, nad studenším oceánom stúpa. Táto nerovnováha sa musí vyrovnať vpádmi chladnejšieho a vlhkého vzduchu z oceánu na kontinent. Niekedy sa hovorí, že je to tzv. Európsky mnozún. Skutočný monzún je však pravidelné sezónne prúdenie, v lete prúdi vlhký vzduch prinášajúci výdatné zrážky z oceánu na pevninu a v zime prúdi zasa suchý studený pevninský vzduch nad oceán. V Európe neexistuje tá zimná fáza a v lete, ako sme už spomínali je toto prúdenie jednak nepravidelné a po druhé, niekedy ide o zosilnenie zonálneho prúdenia, pri ktorom postupujú jednotlivé vlny - fronty od západu z Atlantického oceánu a niekedy ide o vpády studeného vzduchu od severu. Spomínal som, že medardovské počasie sa prejavuje zretelnejšie poklesom teploty, ako vzostupom zrážok, takže je trochuzarážajúce, že sa v nich spomína dážď a nie ochladenie. Vysvetlenie je dosť jednoduché. Zatiaľ čo pri májových vpádoch studeného vzduchu ("zmrznutí svätí") sú pre poľnohospodárstvo nebezpečné mrazy, v júni a júli už mrazy nehrozia a pre poľnohospodárstvo je nepriaznivé ani nie tak studené, ako daždivé počasie, lebo v tomto období treba sušiť sená a v teplejších oblastiach už začína žatva. Konečne, v nemeckých pranostikách je medardovská singularita známa ako "ovčie chladno". Ochladenie je samozrejme výrazné najmä pri vpádoch studeného vzduchu od severu. Na pripojenom obrázku je znázornený priemerný dátum prvej vlny ochladenia pri postupe v tomto smere. V Moskve je to 25. a v Štokholme 28. mája, vo Varšave 2. a v Bratislave 9. júna.