Krížom cez Portugalsko teplovzdušným balónom

Anna Nociarová , Karol Slabák

Víťazstvo je opojná vec , je super poraziť pilotov krajín, kde tradícia lietania na balónoch siaha ku jej absolútnemu vzniku. Postarali sme sa o najväčšiu senzáciu III. ročníka tejto extravagantnej a v Európe ojedinelej súťaže - osem dní krížom cez Portugalsko a to víťazstvom nad renomovanými pilotmi tridsiatky súťažiacich z Južnej Afriky , Ameriky , Anglicka , Francúzka , Belgicka , Švajčiarska , Írska , Nemecka a domácimi favoritmi Portugalska. Trasa letov bola dlhá 800 km a mala sedem etáp. Kto? Pilot Karol Slabák, Anna Nociarová a Laco Bočkor, členovia Deltaklubu ŽP Šport, a.s.Podbrezová a Mišo Šanta - člen SBZ. Po účasti na vlaňajších Majstrovstvách Európy 98 vo Švédsku a na finále Svetového pohára Honda Grand Prix v Japonsku sa Karol dočkal vytúženého víťazstva, keď triumfom na tomto podujatí získal hneď ceny dve. Celkové víťazstvo a aj cenu za doteraz najhodnotnejší výkon uletenej dĺžky a presnosti letu po vytýčenej trase všetkých doterajších ročníkov tohoto podujatia. Štartovalo sa v najsevernejšej časti Portugalska v meste Braganca a pokračovalo sa krížom celým Portugalskom so stanovišťami v mestách Lamego - Viseu - Fundäo - Estremoz - Serpa - Castro Marim - Vila Real de Sto.António , ležiacom pri Stredozemnom mori. Do vedenia sme sa prebojovali už v prvý deň súťaže , náskok sme potvrdili pristátim 10 km pred mesto Viseo .Bolo to takto! Štartovali sme ráno v meste Lamego , ktoré bolo obkolesené horami a pahorkatinami , typickými pre prevažnú časť Portugalska. Balóny sa sústreďovali v strede mesta . Portugalci sú typickí južania , ktorí majú ráno more času a štart sa preto ako vždy trochu alebo aj trochu viac pretiahol. Do vzduchu sme sa dostali o 7.15 .Leteli sme sami dvaja , vzhľadom na zložité poveternostné podmienky sme už odmietli brať ďalších pasažierov. Po štarte sme vystúpali do asi 700 m výšky , chvíľku sme si polebedili pohľadom na okolitú krajinu a mestečko Lamego , miznúce pod nami. Vietor nás unášal nad pohorie , ktoré bolo namiesto borovíc posiate množstvom obrovských veterných propelerov . Zhora to bol fascinujúci pohľad ale predstava byť rozsekaný takouto trojlistovou obludou nás nabáda dodržiavať nad týmto veľkolepým divadlom bezpečnú výšku , čo u Karola nie je v žiadnom prípade pravidlo. Orientácia podľa mapy , ktorú nám denne poskytoval usporiadaťeľ bola nemožná a tak Karol zapol GPS na navigačný mód kordinátov ďalšieho mesta Viseo, vzdialeného 55 km vzdušnou čiarou. Výškové prúdenia umožňovali veľmi dobré smerovanie nášho balóna ku určenému cieľu. Po asi 2. hodinách letu sme už mali na dohľad letisko v meste Viseo. Sprievod nám robilo lietadlo portugalskej televízie , inak sme boli osamotení , ďalšie súťažné balóny to postupne vzdávali a v divokom prízemnom vetre pristali alebo sa nám postrácali za okolitými pahorkami. Po kontrole zásoby plynu sme sa rozhodli neriskovať, Karol prebral riadenie balóna a začali sme razantne klesať. Vízia pristáť priamo na letisku nás síce až neskutočne lákala ,ale akýsi šiesty zmysel nám obom napovedal pripraviť sa na pristávací manéver okamžite a veľmi dôkladne. Klesali sme asi 3m/s a okamžite ako sme všetko v koši dôkladne upevnili , TO PRIŠLO !Kopanec z ľava , silný termický prúd preliačil obal balóna, ktorý celkom stratil svoj štandartný tvar , vzápäti na to poryv z opačnej strany . Šialená turbulencia náš balón divo knísala na všetky strany. Karol bravúrne udržal balón ako tak naplnený bez spálenia . Zem však bola ešte stále hlboko pod nami a s ňou aj vízia dostať sa z dosahu termiky .Prekonanie zostávajúcej výšky však bolo ešte stále len začiatkom zlého sna každého balonkára.Unášaní silným prízemným vetrom sme sa snažili kopírovať terén letom nad hustými lesmi , vnárali sme sa do každej muldy s nádejou, že tam nájdeme závetrie. Vo fľašiach sme mali posledných 20 kg plynu a naše šance vybŕdnuť z tejto šlamastiky sa znižovali priamo úmerne odčerpávaniu ďalšieho plynu . Karol si v duchu už iste opakoval abecedu pristávania na stromy , ktoré v zásade zriedkavo končí bez vážneho poškodenia balóna. Zrazu sa pred nami objavila zelená plocha , malá, ale konečne bez stromov. Možno to trafíme, dúfali sme . Karol zatiahol za parašut , odvetral balón , všetko vyzeralo sľubne , dokonca sa tam objavili aj nejakí domorodí ľudia, ktorí by nám mohli manevrovacím lanom pomôcť. Už , už sme ho chceli vyhodiť ,ale opäť smola ! Než najodvážnejší prizerajúci záchranca stihol dobehnúť pod balón dostali sme kopanec opäť , tento raz zdola a tak sa našich optimálnych 20 m výšky sa v okamihu zmenilo na 100m a ešte nás závan termiky odhodil o niekoľko desiatok metrov vertikálne nad stromy.,, Pánbožko však predsa len bol spravodlivý"! Opäť sa pred nami objavil pás trávnatej plochy a vinič. Beda nešťastnému majiťeľovi vinnej révy pod nami . V duchu sme už videli lietajúce pedantne ošetrené kúsky viniča a počuli zvuky trhajucej sa látky ,samozrejme ten zvuk mal patriť k nášmu balónu. Po odvetraní balóna sme rýchlo dosiahli zem , na sekundu sme si vydýchli a termika tam bola opäť, ďalší závan a prásk do domnelej vinnej révy. Odrazu sme ostali stáť , konáre, ktoré ako kotva zakliesnili kôš nášho ťažko skúšaného balóna boli vlastne nízkokmenné jablone so silnými konármi . Vyskákali sme z koša a stiahli už za pomoci duchaprítomných domácich obal na bezpečné miesto , nie väčšie ako bol on sám. Ďalšiu etapu sme trocha obabrali tým , že Karol Slabák odštartoval ako jeden z dvojice súťažiacich počas otvoreného štartovacieho okna do náročných a neštandartných poveternostných podmienok .Poznatky okolo vyvedeného programu GAP , na ktorom sme sa cepovali dva roky pri vyhotovovaní výsledkov v závesnom lietaní nám pomohli. Vyšlo to a zisk 900 bodov nám opäť otvoril cestu k víťazstvu. Posledné etapy už boli hlavne skúškou nervov a fyzickej zdatnosti posádok . Niekoľko balónov už pripomínalo svojim vzhľadom vojnou poznačené bitevníky . Posádky stíhali úrazy a po pristátiach v lesnatých pahorkatinách zlyhávala aj zabezpečovacia technika. Nevzdali sme to. Potom , čo si Karola po prvých dňoch začali len tak po očku všímať, stal sa z neho už jeden z troch jasných favoritov na víťazstvo. Ohromná chuť súťažiť a dosiahnuť dobrý výsledok nás všetkých úplnne ovládla. V poslednej etape všetci favoriti vzájomne sa snažiac o najhodnotnejší výkon spolu preleteli organizátormi zakázanú hranicu Španielska a po 2hodinovom lete pristáli v 10 až 12 metrovom nárazovom vetre necelý kilometer od mora v čarokrásnej španielskej Andalúzii . S malou dušičkou sme očakávali spolu s posádkami ďalších dvoch balónov konečný výsledok. O vynikajúcej atmosfére tohoto podujatia svedčil aj fakt , že naša vzájomná rivalita vo vzduchu sa na zemi menila na priateľstvo a úprimné hodnotenie úspechu toho druhého . Víťazom sa však mohol stať iba jeden . Boli sme to práve my a bomba bola na svete!Domov sme odchádzali oslavovaní obyčajnými portugalskými ľuďmi , Karol obťažkaný víťaznými pohármi od organizátorov a sponzorov podujatia , úprimným alebo aj menej úprimným obdivom za výkon od súperov ale hlavne nesmierne šťastní , že to vyšlo . Náš malý štát bol odrazu predmetom záujmu verejnosti , ale aj balónových tímov všetkých zúčastnených štátov a bolo to naozaj super ! Možno v budúcnosti usporiadame podujatie podobného charakteru aj my . K tomu však budeme potrebovať podporu našej materskej organizácie ŽP Šport a.s. Podbrezová a samozrejme aj garanta všetkého čo sme doteraz dosiahli Železiarní Podbrezová a.s. sú to práve títo ľuďia , ktorí sú podpísaní na našom úspechu a patrí im naša vďaka za možnosť skvelej prípravy a zabezpečenia na toto podujatie. Súťažná sezóna sa však ešte len začala . Karol Slabák získal nomináciu reprezentovať Slovensko na Majstrovstvách sveta 99 v Rakúsku , Mgr. Marian Zíma bude na prelome augusta a septembra 99 viesť náš tím na tomto podujatí a preto bude všetka ďalšia príprava a tréning smerovať k reprezentácií na tomto vrcholnom podujatí .