Špičkových pilotov, ktorí v lete 1998 prišli na majstrovstvá Európy do Podbrezovej, som sa rozhodol predstaviť vám nie podľa ich umiestnenia, ale podľa toho, ktorí ma najviac zaujali.

Dnes to bude 38-ročný Rakúšan Gerolf Heinrichs

Pochádza z Grazu, kde sú dobré podmienky na tréning v relatívne malých kopcoch, kde sa človek naučí vytočiť aj to, čo nie je. Lieta 11 rokov, z toho 9 preteká. Zatiaľ bez nehody. Všeobecne je postrachom organizátorov súťaží, pretože často vŕta do kvality organizácie a vypísaných úloh (ako Dan Vyhnalík). Ženatý nie je, deti nemá, ale má priateľku Enricu, ktorá mu je podobná tým, že tiež je v reprezentačnom (talianskom) tíme a podala jediný protest počas celých majstrovstiev (Anka Nociarová si isto pamätá).

Vraj pol roka pracuješ a pol roka lietaš po pretekoch.Aké zamestnanie ti toto umožňuje?

Podarilo sa mi nájsť dobrý kompromis medzi normálnym životom a takým, aký väčšina pretekárov vedie. Vyštudoval som teoretickú fyziku, spravil som si aj doktorát, takže mám možnosť počas zimy pracovať na výskumných projektoch a slušne pritom zarobiť na celý rok. Počas roka, keď výskum neprichádza do úvahy, pretože bývam stále niekde po hoteloch, mám so sebou laptop, takže sa môžem venovať prekladaniu kníh o závesnom lietaní a písaniu článkov do časopisov. Myslím si, že to je múdra kombinácia, pretože podľa mňa je nuda pol roka len lietať. Človek by mal niečo robiť aj pre svoje mozgové bunky.

Koľko hodín ročne nalietaš?

Ročne mám približne 150 štartov a okolo 300 až 500 nalietaných hodín. Normálne je dosť ťažké nalietať ročne viac ako 100 hodín, ale keďže testujem a pomáham pri vývoji klzákov pre ICARO, dostanem sa do vzduchu pomerne často.

Spolupracuješ v ICARE na vývoji klzákov s Manfredom Ruhmerom?

Táto spolupráca nás oboch vždy poháňala. Manfred potreboval motiváciu a ja som sa potreboval najskôr naučiť, ako sa konštruujú špičkové klzáky, pretože v tom je tajomstvo víťazov. Najprv som sa len čudoval, aký neuveriteľný výkonnostný náskok majú ich klzáky a bol som zrejme jeden z najlepších Manfredových študentov, lebo teraz sa mi občas podarí výkonnejší kus ako jemu.

Znamená to, že klzák, na ktorom tu lietaš, je tvoja vlastná konštrukcia?

Nie úplne. Spolu pracujeme na riešeniach pre sériovú výrobu. Každý z nás však skúša rôzne modifikácie na svojom vlastnom krídle. Nie sú to veľké veci, ako napríklad tvar plachty, ale malé detaily. V súčasnosti pri vývoji klzákov neurobíš veľký skok dopredu. A keď máš dva takmer totožné modely, urobíš malú zmenu a vidíš, či je to lepšie alebo nie. Ak zmeníš priveľa vecí naraz, zrazu nevieš, kde si.

Posledný revolučný skok bolo odstránenie horného stožiara. A najnovšie sa u krídel La Mouette objavili vzadu balančné krídelká. Čo bude ďalej?

Balančné krídelká nie sú výkonovým skokom, len zvyšujú bezpečnosť klzáka, ktorý bol predtým labilný, na druhej strane znižujú jeho výkon. Myslím si, že v súčasnosti si každý uvedomuje, že je veľmi ťažké robiť prevratné vývojové zmeny a každý sa zameriava na čistenie detailov klzáka. Máme hrazdy v tvare profilu, spojovacie lanká sú stále tenšie, zbavujeme sa gombíkov vytrčajúcich z plachty. Všetko je tlačené až na hranicu možností.

Budú mať aj lanká profilové tvary?

Ak je nejaké lanko veľmi tenké, Reynoldsovo číslo je veľmi malé, a tým pádom je z aerodynamického hľadiska zbytočné dávať mu profilový tvar.

Ako fyzik zrejme robíš veľa teoretických výpočtov. Skúšal si už vypočítať, akú maximálnu rýchlosť a kĺzavosť by rogalo mohlo dosahovať?

Je pre mňa veľmi užitočné, že podobne ako Tomáš Suchánek si dokážem veci prepočítať, než by som v praxi skúšal nejakú hlúposť. Robil som samozrejme aj takéto prepočty a nedospel som k maximálnej rýchlosti, len k teoreticky dosiahnuteľnej kĺzavosti. Toto číslo je približne 17. Dnes sme pri 14 až 15. Momentálna snaha však nie je zvýšiť maximálnu kĺzavosť, ale posunúť ju do čo najvyšších rýchlostí. S toplessmi (klzáky bez stožiara) dosahujeme aspoň o 10 km/h vyššie optimálne preskokové rýchlosti ako predtým. Každý kilometer za hodinu rýchlosti pri preskoku navyše zvyšuje šancu na celkové víťazstvo.

Čo chceš v závesnom lietaní dosiahnuť?

Vyhral som predmajstrovstvá sveta na Monte Cucco, takže som jeden z favoritov na titul majstra sveta v roku 1999. Nemám ambície byť trikrát majster sveta, ale na Monte Cucco chcem vyhrať a chystám sa pre to veľa urobiť. Potom sa možno viac zameriam na vývoj a výrobu klzákov.

Chceš založiť vlastnú firmu, alebo budeš naďalej spolupracovať s ICAROm?

Vlastnú firmu založiť nechcem, ale neplánujem ani spoluprácu s ICAROm, pretože u ICARA je jednička Manfred a niet tam dosť miesta pre dve jedničky. A ja chcem byť rozhodujúcim článkom pri vývoji klzáka. Preto budem hľadať ďalšie možnosti, ale na Monte Cucco budem lietať s krídlom obdobného typu, ako je toto, pretože je momentálne najlepšie na svete. Nemalo by zmysel teraz prijať lákavú finančnú ponuku inej firmy a stratiť tak šancu na víťazstvo.

Plánuješ si niekedy založiť rodinu?

Nie som si istý, či si chcem založiť rodinu. Je pekné mať dobrý vzťah, ale na svete je už aj tak dosť detí a ja nemusím nutne pridávať ďalšie. Iste, rád by som mal deti a naučil ich všetko, čo viem, ale nemusia to byť moje vlastné deti. Nie som taký sebec, aby som trval na tom, že práve moje gény musia prežiť.

Matúš Škvarka