Prvolezci zo Stredného Považia

Ľudovít Mikula

Na Považí boli vždy vynaliezaví amatérski stavitelia lietajúcich zariadení. Peter Adamica, napríklad, začal už v roku 1974. Vtedy ešte na stavbu rogala nebola u nás k dispozícii žiadna dokumentácia, experimentoval sám. Najprv to boli modely rogál v mierke 1:10, tie postupne vylepšoval a keď pri poslednom dosiahol prijateľnú stabilitu a kĺzavosť, rozhodol sa postaviť naozajstné rogalo. Základné rozmery len odhadol, mal zopár fotografií, najzaujímavejšie ponúkal časopis „Der Flieger“. Poťah bol len z kašírovanej fólie, a výstužové lanká z padákových šnúr. Uhol nosa 80 stupňov, rozpätie 4,5 m, váha 15 kg. V roku 1976 už však intenzívne súťažil a to na Kamienke pri Piešťanoch a získal tam 4. miesto. Potom prišli ďalšie súťaže. v Čechách na Ranej, aj v zahraničí, v Poľsku a boli to pre Petra Adamicu, ktorý už vtedy lietal na vylepšenom rogale, úspešné preteky Peter Adamica vzlietol na Strednom Považí prvý, navyše na vlastnom rogale a to je vec, ktorú treba oceniť. Ďalší Trenčan „prvolezec“ je František Kuma. Je to pravdepodobne prvý paraglidista na Slovensku. Zhotovoval aj prvé para-klzáky podľa vlastných nárhov. Prvý kĺzavý padák navrhol už na jar v roku 1987 a ani v tejto oblasti nebola u nás dostupná technická literatúra. Ale poslúžili mu skúsenosti, ktoré mal s klasickými vojenskými padákmi typu PTCH 10. Po zvážení všetkých kladov i záporov navrhol 9-komorový padák. V tom čase však nebol dostupný kvalitný materiál a tak použil kašírovaný igelit. Materiál pevnostne vyhovel, ale váhovo bol nevýhodný, navyše s obyčajnými šnúrami na vešanie bielizne, ktoré použil sa stalo z padáka pomerne ťažké monstrum. No padák sa aj tak zalietal. Podujal sa na to Miloš Václav na skládke hlušiny pri kameňolome v Ladcoch. Skládka mala sklon 45 stupňov, kĺzavosť padáka bola 1:1,5. Bolo to na jeseň 1987. Druhý a tretí vylepšený padák už mal kĺzavosť 1:5, rozpätie 10 m a nosné plochy 25 m2. Mal 11 znížených komôr. Padáky, ktoré šil František Kuma boli také úspešne, že s nimi začali i podnikať. Medzi ďalšími prvými bol aj Ľudovít Mikula z Novej Dubnice, ktorý zhotovil Straton D 3 (pozri foto). Úspešným Trenčanom bol aj Jaro Klímo, inšpirovaný bezmotorovým Quik Silverom. Na pomoc si pozval Jura Hejdiša a spolu sa pustili do motorovej verzie Quika. Využili trabantový motor a urobili Quik Silver MX. Po ňom prišli s vylešeným typom MX2 s aerodynamickým riadením. Medzitým vznikli i ďalšie motorové rogalá typu Flamingo. Teraz sa Trenčania snažia o dostavbu osvedčeného kanadského zenairu STOL CH 701 a pripravujú dokonca až tri kusy. Už vyrobili krídla, výškovky, smerovky a intenzívne sa pracuje na trupe a motore. A ešte jeden staviteľ zenairu. Karol Benedikovič v Dubnickom aeroklube postavil zo stavebnice zenair typu CH 601 - dolnoplošník. Na jar tohto roku ho na letisku v Slavnici úspešne zalietal.