Naše prvé tandemovomotorové lietanie

Vlado Skýva - IKARO Paragliding klub Bratislava

Keď sme sa v istú marcovú sobotu tohoto roka vybrali do Prahy pre motor, ešte sme netusili, aké „pestré“ zážitky nás ešte čakajú. Už samotné zmätky v Prahe so zástupcom istej nemenovanej plzenskej firmy a naším slovenským dealerom dávali tušiť komplikácie. “Hurá, konečne máme motorovú krosnu!” povedali sme si, aj keď vlastne to bol totálny polotovar. Cestou späť sme zamierili do firmy Sky Paragliders nech nám vyrobia chýbajúce doplnky a hlavne sedačky, lebo tie „patentované originály“ by si možno obliekol môj mladší brat, a to ešte vtedy, keď mal desať rokov, nie moja 100-kilová maličkosť. Keď sme motor konečne dopravili domov, tak sme skonštatovali, že bude treba na tomto “profesionálnom” zariadení ešte čo-to urobiť. Nakoniec to nebolo čo-to ale hádam komplexná prerábka, lebo okrem samotnej motorovej časti, ktorá je továrenský výrobok, sa začalo úplne všetko kaziť, praskať, trhať a neviem čo ešte. Jedného pekného popoludnia, keď bola krosna už ako-tak bojaschopná, mi zavolal Maťo, či reku nejdeme trochu povrčať. Ja že hádam už nie, veď motor už asi bude zabehnutý. Maťo na to, že by sa s tým hádam dalo aj letieť. A tak sme sa slávnostne presunuli na štartovačku vedľa Sološnice. Zmontovali sme postroj, zatiaľ len sólo, a po malom zahriatí som toto monštrum vyhodil Maťovi na hrb. Zrazu motor zareval svojimi obrátkami, 3 - 4 kroky a Maťo bol vo vzduchu. Po niekoľkých okruhoch pristál s konštatovaním, že by sa to dalo skúsiť aj vo dvojici. Primontovali sme druhý postroj a s veľkým očakávaním som do toho namontoval ako pokusného králika ľahšieho kolegu. Opäť zaburácal motor svojím výkonom a obaja flígri sa rozbehli. Teraz ten rozbeh bol trošku dlhší, ale v pohode vzlietli a začali poletovať nad nami. Miestni domorodci najprv pochybovačne krútili hlavami, že „co im to sceme nahovoryt, že toto bude léétat, ono sa to skúre hodzí na kosený trávy“. Potom už len udivene vykrúcali krky k oblohe. Keď po štvrťhodinovom lete pristáli, dolial som benzín, poutieral olej z vrtule, prišiel znenazdajky nápad, že je na rade maximálna zaťažkávacia skúška. Začal som počítať ja 103 kg ,motor 30 kg, Maťo 85 kg, padák+výstroj 15kg ...... hmm, hádam to aj vzlietne, keď predtým nemali so štartom žiadny problém. Tak som sa slávnostne nabalil do postroja, známe vrrrrrr, beh cez prekážky a zrazu sme boli vo vzduchu. Keď už bolo jasné že sme definitívne vo vzduchu tak som sa pohodlne usadil a začal vychutnávať let. Lenže po chvíli ma vytrhlo z pohody drsné konštatovanie, že sice letíme, ale takmer vôbec nestúpame. Padlo rozhodnutie pristáť. Chvíľu sme dumali a došli sme na to, že pri predošlom lete boli obaja zhruba rovnakej váhy a tým pádom bol motor v osi letu, ale keď som si tam sadol ja, tak som krosnu prevážil, a vektor sily motora nás vlastne tlačil nadol. Trochu sme sa pohrali s trimami na hrazdách konštrukcie a boli sme v rovine. Opäť vrrrrrr, beh (mimochodom už kratší) a letíme, dokonca aj intenzívnejšie stúpame. Po chvíli sa dostávame do slušnej výšky a ja reku čo sa tu budeme motať nad štartovačkou, poďme niekam! Pred nami sa rozpresterala prekrásna panoráma Plaveckého hradu a bolo rozhodnuté. Po chvíli už sme boli vedľa hradu nad sedlom, keď tu zrazu sme pocítili nárazy svahového prúdenia. Stiahli sme obrátky motora na minimum a začali sme svahovať nad hradom. Zrazu sa motor odmlčal a ja som začal pátrať po príčine. Dozvedám sa, že Maťo omylom vypol magneto. Naďalej úspešne svahujeme nad hradom, naberame výšku a špekulujeme, ako znovu nahodiť motor. Elektrický štartér samozrejme od výroby nefunguje, tak sa pokúšame nahadzovať ručne s tzv. splachovačom, ale bezúspešne, lebo šnúra je krátka. Čert to ber, kĺžeme od hradu do polí, kde pristávame a ručne nahadzujeme motor. Opäť beh a poskakovanie, ale tentokrát bezúspešne. Zabalili sme to s konštatovaním že na takúto váhu bude asi predsa len treba menší briežok. Keď si odmyslím nekonečné počiatočné problémy, dokonca aj s dodávateľom, musím konštatovať, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie kúpiť motorovú krosnu. Nie vždy sú vhodné podmienky pre bežné lietanie na svahu alebo v termike, preto je motor vhodným spestrením nášho lietania a dá sa s ním lietať aj keď sú totálne jalové dni. Touto investíciou do motorovej krosny sa zväčšilo pôsobenie IKARO Paragliding Klubu aj o motorové lietanie a vlastníme zatiaľ jedinú tandemovú krosnu na Slovensku.

Predchádzajúci článok
Nasledujúci článok