|
Víťaz
berie všetko Juraj Sladký Na začiatku bolo slovo prezidenta LAA Dušana Švantnera, že majster Slovenska dostane nové špičkové rogallo, samozrejme už bez antény. Po rokoch biedy, keď by bez Anky Nociarovej piloti na prvých troch miestach odchádzali domov aj bez diplomu, to znelo ako rajská hudba. Pre istotu tomu však nikto neveril neveril. A preto sme sa v tradičnej kamarátskej zhode zišli na úplne novom mieste - v Partizánskom u Joža Kuníka. Mám výborné kopce, lákal nás Jozef, na juh aj na sever, lacné ubytovanie na letisku i v kúpeľoch so saunou, výborne si zalietame. Všetci skalní mu skočili na lep a v posledný aprálový deň sme sa poschádzali na udanej adrese. Jozef odviedol kus dobrej práce: vybudoval nové štartovisko na Rokoši, zostrojil príves za Aviu s kapacitou 18 klzákov, ale zabudol na zopár drobností. Jozef síce odšoféroval Aviu na kopec, ale až tam si spomenul, že ju niekto musí odviezť dolu. Vyhlásili sme cieľový let a zistili, že niet človeka, ktorý by bol na páske a podobne. Prvého mája aj napriek predpovedi severného vetra Jožo vydáva rozhodnutie: ide sa na Rokoš, južný kopec. Termika to predsa prerazí. Prerazila, kým sme si nerozložili stroje. Potom už pri severáku 4-7 m/s len sem-tam zafungoval závetrný rotor, do ktorého po vyriešení už vyššie naznačených problémov so zvozom a cieľom v Partizánskom hrdinsky skočil Jožo Kuník s novučičkým Quasarom, Ivan Podstanický s prekvapením pretekov - Toplessom od La Mouette, ale i Fero Nizner a pár ďalších odvážlivcov, ktorých neodradila gymnastika, ktorú v hrazde predvádzali menovaní piloti. Diváci na štarte sa bavili predovšetkým nad smerom, ktorým títo pristávali - presne proti kopcu systémom vrtuľník. Najväčší potlesk ale zožal Fero Nizner, ktorý po zvyčajnej akrobacii nad lúkou pri pristávaní odtlačil hrazdu ako pri bezvetrí a jeho Xtralite urobil cez kýlovku premet na anténu. Na druhý deň sa Jožo dal prehovoriť, že pri severnom vetre je obvykle najlepšie ísť na severný štart. Ale až keď sme došli do Podhradia, pochopili sme, prečo Jožo nemá rád severný vietor. Najprv sme aviu do kopca tlačili, potom sme odpájali príves a klzáky prekladali a nakoniec sme ich na štart niesli pešo. Samozrejme, tú poslednú fázu neprežili piloti-invalidi zo Žiliny, ktorých pri pohľade na ten krtinec prepadol taký záchvat smiechu, že neboli schopní ďalšieho pohybu. Jozef hrdinsky prekonal námietky najsmutnejšieho Žilinčana Ivana Podstanického tým, že mu klzák na štart vlastnoručne vyniesol. Ivan to vzdal, aj keď ešte chvíľu rozpačito pobehoval po kopci. Tak sme teda vyhlásili disciplínu, ale kým boli aké také podmienky, nikto radšej neštartoval (z taktických dôvodov - predsa vždy môže byť ešte lepšie) a keď zvädli, tak sme tam postupne všetci naskákali. Niektorí menej šťastní po troch minútach pristáli, šťastnejší si aj hodinu zasvahovali, ale nakoniec sme sa aj tak všetci zišli na somárskej lúke. Druhý slušný letový deň bol fuč. Keďže v sobotu 3. mája opäť fúkal sever, bolo rozhodnuté tieto preteky zrušiť a na letisku v Partizánskom sme si urobili letecký deň. Niektorých vyvliekol za trojkolkou Jaro Húska, mnohí si vyskúšali let vo vetroni a dokonca sme s Jožom urobili tri vleky za jeho Wartburgom. Keď teda večer dorazila Anka Nociarová s Mišom Jourom a autom plným výpočtovej techniky, aby sme vyskúšali bodovací systém GAP, zistili, že niet čo počítať. Aspoň sme si dali dobrú večeru. Na záver prvého kola sa musím zmieniť o neznámom hrdinovi tejto súťaže. Je ním Miro Zich zo Žarnovice, ktorý ma náhodou oslovil, keď som si cestou do Partizánskeho v Žarnovici kupoval jedlo. Zaujali ho rogalá na streche auta, že si chce nejaké kúpiť. Tak som ho pozval do Partizánskeho, nech sa príde pozrieť. Prišiel a robil šoféra, dispečera, rozhodcu i pomocníka pri autovlekoch. Miro vďaka! Všetko teda ostalo visieť na tom, ako sa vydarí počasie začiatkom júla v Podbrezovej, kde si Anka Nociarová chcela urobiť malú generálku na Pre-Europeans. A tak sa 4. júla stretlo 16 Slovákov a 27 Maďarov, aby si zmerali sily na tradičných terénoch. Maďari veselí, Slováci už o dačo vážnejší. Došlo totiž k najhoršiemu a cena pre majstra Slovenska bola fyzicky prítomná - novučičký (ale už nie panenský) klzák Fusion 150 od Wills Wingu, na ktorý si brúsilo zuby minimálne 5 pilotov... Ale na obzore už bola tlaková níž, ktorá okolitým štátom a časti Slovenska priniesla nebývalé záplavy, a preto sa už v predvečer súťaže konala bojová porada najhorúcejších kandidátov na zisk titulu. Rozhodlo sa, že v prípade malého počtu odlietaných kvalitných kôl sa o klzáku bude rozhodovať až na Pre-Europeans. Predpokladalo to samozrejme počítať ešte jednu osobitnú výsledkovú listinu len pre slovenských pilotov, ale to už bola len technická záležitosť. Po vyriešení tohto najvážnejšieho problému sme v sobotu vyrazili na Hoľu. Ako obvykle trochu neskoro, zmeškali aj niektoré vývozné autá, takže tí rýchlejší s veľkým znepokojením sledovali, ako postupne základňa oblačnosti klesá a Kráľova Hoľa sa zahaľuje do svojho obvyklého závoja. Ten vydržal počas otváracích prejavov, aby nám okolo jednej na chvíľu poodkryl výhľad do doliny, v ktorej sa z pôvodného polojasna stále viac stmievalo. Ako na povel sme do toho z Jožom Kuníkom napálili, plní odhodlania ukrojiť čo najviac z vypísanej disciplíny K.hoľa - Sl. Ľupča - Predajná. Takmer bez krúženia sme doleteli po Heľpu, sem tam oblietavajúc alebo prelietavajúc mraky so základňou 1600 m. Pri Bacúchu našiel Jozef krásnu stopu tvoriacej sa vlny od Rudohoria, takže by to bolo rovným letom vydalo až do Brezna, odkiaľ sa ale blížila dažďová stena. Jozef, ideme do krčmy, zavelil som a obrátil klzák k pumpe pri Polomke, kde sme veľmi dlho museli zhadzovať výšku.To sme už ale vedeli, že kolo je zrušené, pretože Bohuš na štarte váhal tak dlho, kým ďalší mrak nevyriešil jeho dilemu. Priniesol aj taký silný vietor, že piloti mali problém nakladať aj zložené krídla. Nasledujúce tri dni boli v znamení dažďov, ktoré v strednej Európe rozdelili toto desaťročie na obdobie „pred“ a „po“ potope. Súťažne sme opäť lietali až v stredu 9.7. a vyskúšali sme novú rampu na Čierťaži, vyrobenú v Železiarňach Podbrezová. Chopok hlásil nárazy severného vetra do 20 m/s, na štarte fúkalo okolo 6 m/s a z fohnového valu nad Nízkymi Tatrami k Čierťaži sem-tam odplával rotorový mrak. To sme, samozrejme, zistili až po štarte do disciplíny Čierťaž-Kopa-Lopej, do ktorej sa s veľkým odhodlaním ako prvý pustil Ivan Podstanický. Zdĺhavé opisy letových zážitkov považujem za zbytočné, konštatujem len fakt, že mi v turbulencii praskla šnúra napínáka priečnika. Hrdinom dňa sa stal Jožo Kuník, ktorý otočil Kopu a po hodinovom svahovaní na nej dokĺzal k Slovenskej Ľupči. Súčasne Slováci porazili aj Maďarov, z ktorých prvý bol až na piatom mieste. Slovenské bodovanie 1.kola (44.4 km) 1. Kuník 25,4 km
274 b Rozdelenie bodov je na naše pomery dosť nezvyčajné, ale príčinou je systém GAP, ktorý potláča extrémy a súčasne udeľuje body aj pilotom, ktorí len odštartujú. A to ešte Fero Nizner netušil, čo to bude robiť so stratou, ktorú chytil na autora článku. Vo švrtok vyšlo krásne počasie na Čierťaž, základne sa z asi 1400 m/m z predchádzajúceho dňa zdvihli o 1000 m a tomu zodpovedala aj vypísaná úloha Čierťaž-Kopa-Rohozná v dĺžke 58 km. Začiatok prepálil Jožo Kuník, ktorý už po hodine letu sedel pod Kopou. Po zle zvolenom momente štartu z nemožne malej výšky sa fantasticky zachránil Attila Bertók, aby individuálnym letom doletel do cieľa. Veľký výkon podal víťaz kola, nestarnúci László Tácsi a trocha šťastia chýbala J. Sladkému, ktorý na doklze letel v čele prvej skupiny pilotov a netrafil posledný stúpavý prúd pred cieľom. Jediným slovenským pilotom v cieli bol Fero Nizner, ktorý tam však dorazil neskoro. Opäť sa ukázalo, že Fero sa síce vo vzduchu udrží nemožne dlho, ale že lieta neobyčajne pomaly. Veterán Šurlák sa prebojoval na celkové 3. miesto a Kuník stratil šancu na obhájenie titulu. Slovenské bodovanie 2. kola (58,1 km): 1. Nizner 58,1 km
769 b V piatok to organizátori riskli Kráľovu Hoľu. Schválne používam tento výraz, pretože to aj tak dopadlo. Kým prvý štartujúci Ivan Podstanický odlietal z južného štartu a väčšinu trate (cieľový let do Predajnej)letel podľa vlastného priznania v mraku pomocou GPS, ostatní sa po zmene vetra a zatiahnutí okolia museli uspokojiť s doklzovou disciplínou spojenou s obletom Kráľovej skaly. Tá mala nádych vzrušenia, pretože po štarte sa piloti strácali z dohľadu aj pozorovateľov na južnej strane a favoriti po odlete o sebe zásadne neposkytovali žiadne správy. Jožo Kuník po pristátí vo Vaľkovni dokonca okamžite zamaskoval klzák, aby ho nikto nemohol zo vzduchu uvidieť a autor článku oznámil svoju polohu dispečerovi až po tom, čo miesto pristátia ohlásil Fero Nizner. Ivana Podstanického nakoniec neprekonal ani nikto z maďarských pilotov a konečne sa tešil z viťazstva v kole. Slovenské bodovanie 3. kola (50,5 km): 1. Podstanický 21,7
km 126 b Na Fera Niznera som týmto letom získal fantastických 6 bodov a pred poslednou disciplínou na mňa strácal 78 bodov, málo na to, aby som bol pokojný. Počasie na Kráľovej Holi, kam sa kolóna áut v ten deň vybrala, opäť nebolo presvedčivé. Mraky tvoriace sa medzi Heľpou a štartom neumožňovali anabatickému prúdeniu preraziť a západný vietor neumožňoval vzlet. Osamelé závany z juhu využili niektorí piloti na odlet na trať disciplíny K.Hoľa-Predajná. V takom intervale odletel aj znalec miestnych podmienok Bohuš Kolesár a podarilo sa mu doletieť do Polomky, kde ho prekonal až Ferenc Gruber, štartujúci do podstatne lepších podmienok 2 hodiny po Bohušovi. Vojnu nervov som proti Ferovi Niznerovi prehral na celej čiare, netakticky som štartoval pred ním a keď som po rovnom lete pristál v Heľpe, vedel som, že Fero Nizner má titul ako na podnose, stačí len zdvihnúť. V krčme v Heľpe sme spolu s Jožom Kuníkom sledovali Ferov let a ja som sa lúčil s titulom. Fero ma nakoniec preletel o 5 km, ale zachránil ma GAP, ktorý mu skresal body. 4. kolo (50,5 km): 1. Kolesár 18,9 km
293 b Fero takto už po tretí raz za sebou prišiel o titul majstra Slovenska a z reprezentácie je jediný, ktorý ho doteraz nezískal. Ale vzhľadom na jeho vytrvalosť a vek je to len otázka času, keď sa mu to konečne podarí. Štefan Šurlák sa výsledkom v druhom kole prebojoval na tretie miesto celkového poradia, ako keby nám všetkým chcel ukázať, že do starého železa ešte nepatrí. Stano Svetlík podával vyrovnané výkony a neustále sa umiestňoval v prvej polovici poľa a výsledkom bolo 4. miesto pred Jožom Kuníkom, ktorý zaváhal v rozhodujúcej chvíli. Určité sklamanie musel prežívať Ivan Podstanický, ktorý sa s novým superklzákom umiestnil až na 7. mieste zo stratou 17 bodov za Dušanom Podstavkom. Novopečenému majstrovi Slovenska Jurajovi Sladkému sa podarilo nevyhrať ani jedno kolo, ale asi si dobre porozumel s bodovacím systémom GAP. Ešte šťastie, že sa to najdôležitejšie, závesný klzák, neodovzdával na základe týchto štyroch kôl. Celkové poradie majstrovstiev Slovenska´97 1. Juraj Sladký Podbrezová
Quasar 1244 b Celkové poradie Ceny Nízkych Tatier: 1. Gergely Borovszki
H 1088 b |
|