Klenovec 97 - majstrovstvá Slovenska

Matúš Škvarka

V dňoch 14. Až 22. júna sa v Klenovci konali účasťou dovtedy najväčšie preteky v histórii slovenského paraglidingu. Na štartovnej listine bolo zapísaných 32 pilotov. Starosta privítal na obecnom úrade paraglidistov už po štvrtý raz. Prvýkrát a druhýkrát to boli gemerské zlety v na jar a na jeseň 1995, tretíkrát finále Slovenského pohára v auguste 96, a teraz majstrovstvá Slovenska. Privítanie bolo ako vždy cimbálovou muzikou a občerstvením. Klenovec, ležiaci v srdci Slovenského Rudohoria, je známy tým, že práve tu chytili Jura Jánošíka. Je tu kúpalisko, akým sa nemôžu pochváliť ani mnohé väčšie mestá. Preslávil sa aj zorganizovaním prvého rómskeho filmového festivalu na svete v roku 1996, ktorý sa konal pod záštitou Minis-terstva kultúry. Organizačne boli preteky už tradične zvládnuté skvele. Peter Tóth z Hnúšte, Štefan Hlavatý a Ľuboš Manica z Tisovca spolu so starostom Klenovca JUDr. Pavlom Struhárom sa postarali o úroveň, akú slovenský paragliding nepamätá. Pretekári mali voľný vstup do kina, na kúpalisko a do sauny. V predvečer posledného dňa starosta pripravil pre všetkých slávnostnú večeru v chate pod Veporom. Prečo Klenovec Peťo Tóth začal s lietaním v roku 1990 kurzom u Roba Gálfyho o dva roky neskôr, na poslednom federálnom kurze inštruktorov, získal oprávnenie učiť ľudí lietať. V okolí Klenovca postupne poobjavoval štarty na všetky smery, v súčasnosti ostáva už len vyčistiť severozápadný štart. S rodinou chodili sledovať preteky a skoro vždy sa stalo, že kvôli zlému vetru sa piloti museli 50 kilometrov presunúť na iný štart. Napadlo ho, že v Klenovci, kde sú štarty na všetky smery relatívne pohromade, by sa dali usporiadať preteky. V Žiari na Hronom neuspel, ale keď sa centrum LAA presunulo do Žiliny, Paľo Vavro prisľúbil, že tento návrh podporí. Po úspechu najmä druhého gemerského zletu sa kompetentní rozhodli, že v roku 1996 usporiadajú kolo Slovenského pohára v Klenovci. Keďže majstrovstvá Slovenska v Slovinsku mali kvôli finančnej náročnosti pomerne nízku účasť, na zasadaní športovej komisie sa odsúhlasila kandidatúra Klenovca na usporiadanie majstrovstiev Slovenska. Všetci členovia organizačného výboru začali zháňať sponzorov a pripravovať všetko potrebné. Generálnym sponzorom pretekov sa stala Priemyselná banka v Košiciach. Družstvo v Klenovci zabezpečilo autá na vývoz na kopce. Napriek perfektne zorganizovaným pretekom a celkom dobrému počasiu (lietalo sa päť dní) športový poriadok spolu s bodovacím systémom neumožnili uznať dve platné kolá potrebné na vyhlásenie majstra Slovenska. Deväť pretekárskych dní vyzeralo takto: Sobota. Prezentácia, dážď. Nedeľa. V3S-ky, ktoré zabezpečila obec Klenovec, nás vyviezli na Poľanu, ale tam sa juri zdal JZ vietor prisilný. Previezli nás teda na severný štart, kde sa s trochou odvahy a rýchlosti dalo ponad stromy odpáliť aj na juh. Podarilo sa to Jurovi a Bohušovi Čiernikovcom a Milošovi Václavovi. Cieľ Rimavskú Sobotu samozrejme nikto nedoletel a kolo bolo zrušené kvôli tomu, že menej jako 20% pilotov odletelo za minimálku. Pondelok. Západný vietor, na Slopove fúkalo priamo. Bol vypísaný odvážny cieľový let 60 km na Krásnu Hôrku pri Rožňave. Odštartovalo okolo desať pilotov, z nich päť (19,2 % všetkých pretekárov) doletelo za minimálku. Najďalej Miloš Václav, 15 km. Kolo neplatné. Utorok. Prechod frontu, celý deň dážď. Streda. Disciplína cieľový let na ihrisko v Hnúšti s otočákom nad kostolom v Tisovci, dĺžka trate 24 km. V podstate slušné termické počasie, Aladár a Paťo Zelený preleteli otočák, Juro Kleja sadol pred otočákom a Miloš Václav s Peťom Mensákom v sedle pod Ostrým. Kolo opäť neplatné! Štvrtok. Tá istá disciplína ako v stredu. Najlepší deň majstrovstiev. Aladár doletel do cieľa a ďalším trom chýbalo len málo. Cez otočák sa celkove dostalo sedem pilotov. Jediné platné kolo. Piatok. Zatiahnuté, dážď. Sobota. Štart na Poľane, disciplína opäť cieľový let na Krásnu Hôrku. Prvý odštartoval Juro Čiernik a odletel temer polovicu trate, do Jelšavy. Ostatní sme sa v silnejúcom vetre vozili nad štartom a hoci niektorí piloti mali päťmetrové stupáky a mohli ísť na trať, z taktických dôvodov neleteli. Nakoniec riadiaci lietania Jano Zábojník kvôli silnému vetru kolo zrušil. Nedeľa. Silný JZ vietor. Ukončenie súťaže. Aladárov víťazný let Aladár vo štvrtok jako jediný doletel cieľ vďaka správnemu rozhodnutiu nad otočákom. Vlado Sýkora:„Na každom kopci funguje za istých podmienok termika vždy rovnako. Keď svieti slnko určitou intenzitou a fúka určitý smer vetra, tak skupinka pilotov nastúpa vždy na tom istom mieste. To miesto sa dá behom dňa-dvoch vypozorovať a na stupák treba čakať v jeho blízkosti, aby sa niečo nepremeškalo. Pri tom vetre bolo jasné, že ak príde bublina, ktorá sa bude výrazne líšiť od ostatných, treba v nej točiť, čo to dá, lebo do večera takých bublín bude možno päť. Preto keď sa objavil trojmetrový stupák, hneď sme ho s Dušanom Kultanom a Jurom Klejom začali točiť. Aby sme preskočili na Ostré za Klenovcom, čo je približne 6 km od štartu, bolo nutné odlietať za štart s čo najväčšou výškou. Pred štartom bol šialeý znos po vetre s každou otočkou, za štartom posilnila kolmú zložku výstupu termika, ktorá sa utrhávala z tých lúk, kde bývajú bezdomovci. Asi v 400 metroch nad štartom stúpanie zmizlo a my sme na nulke balónovali smerom na lúky za Klenovcom. Ani sme už nerátali s nejakým preletom. Ďuri Kiszely - Maďar, ktorý letel pred nami, však preletel minimálne dvojmetrový stupák, do ktorého sme sa okamžite všetci traja natlačili. Stredom priestoru ponad sedlo sme dotočili mrak a každý svojou cestou postupoval na Tisovec. Dotočil som základňu priamo nad otočákom, ešte som si asi päťsto metrov zaletel, aby som videl severnú stenu kostola, a potom som letel naspäť na Ostré. To bol ten rozhodujúci moment. Kým Dušan s Jurom postupovali stredom doliny v rozpade mrakov priamo na Hnúšťu, ja som sa tlačil priamo proti vetru ponad Ostré späť nad Klenovec. Bol to delfínovitý let, niekedy som bez točenia nastúpal aj tristo metrov a za stupákom sa rozfúkalo, a to ma brzdilo. Mal som ale dobrú výšku a nikdy som neklesol pod 1500 m.n.m. Dušan s Jurom, ku ktorým sa medzitým pridal aj Laco Vikartovský, pritom leteli plynule s metrovým klesaním. Boli to nervy, dobrý pretek, nevedel som, či je lepšia ich taktika alebo moja, ale bolo mi jasné, že ak im to do Hnúšte nevydá na doklz, už sa nikde nechytia. Navyše v dýze pred Hnúšťou pri zemi tak prefukovalo, že pomalší padák, ako mal Laco, zrazu zastal a klesal kolmo dolu. Ja som po spätnom preskoku Ostrého presvahoval nad cieľ, kde som ešte stáčal zostávajúcich 700 metrov výšky." Za tento výkon si Aladár odniesol tri tisícky vypísané organizátormi pretekov. Na svojich laureátov tu čaká ešte 7000 korún. Štyri za prelet do Rimavskej Soboty a tri za trojhodinové udržanie sa nad Klenovcom. Aby výkony mohli byť uznané a peniaze vyplatené, musia byť patrične zdokumentované. Je jedno, kedy sa úlohy odlietajú. Takže piloti, Klenovec vás očakáva.