Život bez adrenalínu je pre mňa nuda

Boris Hlobeň

Od malička som túžil stať sa pilotom a parašutistom, snáď ako každý malý chlapec. Mnohí z týchto túžob vyrástli, no mňa akosi tieto predstavy neopúšťali. Skákal som zo stromov s igelitovými vreckami nad hlavou a keď som mal konečne 16 rokov, mohol som sa prihlásiť do aeroklubu a absolvovať parašutistický výcvik. Môj sen sa splnil a odkedy som zažil magické čaro voľného pádu, stále ma to ťahalo do oblakov, kde som sa cítil slobodný. Avšak v aeroklube nás zamestnávali umývaním lietadiel, zametaním hangárov a podobnými pomocnými prácami. Pár vyvolených si mohlo užívať radosti z voľného pádu do sýtosti a ja, hoci som bol členom aeroklubu už 10 rokov, som väčšinu času na letisku strávil na zemi. Tak som skúsil hľadať inú alternatívu. V mojom okolí sa začal objavovať paragliding. Celkom sa mi tento šport pozdával a tak som absolvoval kurz, kúpil si výstroj a pomaly zdolával kopčeky a kopce, vychutnával svahovačky v lone panenskej prírody a neskôr zatočil aj termiku. Závislý iba na počasí som sa konečne cítil voľný ako vták. Po čase som si kúpil krosnu a padák na motorový paragliding. Tak som vďaka technike mohol lietať aj vtedy, keď to už na kopci nefungovalo. Ale adrenalín z voľného pádu ma stále fascinoval. Až sa začal u nás praktizovať skrátený výcvik voľného pádu, tzv. AFF. Rodina mi musela odpustiť moje rozhodnutie tento výcvik absolvovať, ale našťastie má moja manželka pre moje adrenalínové záľuby pochopenie a vždy dokáže z takejto akcie spraviť rodinný výlet, takže aj deti sa môžu dosýta vyšantiť na čerstvom vzduchu. V rámci výcviku som absolvoval 9 zoskokov z výšky 4000 metrov. 60 sekúnd sa rútite k zemi rýchlosťou takmer 200 km za hodinu. Fantastický pocit! Súčasťou zoskokov bol aj videozáznam, na základe ktorého sme podrobne rozobrali všetky chybičky. Po niekoľkých minútach voľného pádu pod dohľadom inštruktorov som sa cítil v prúde vzduchu ako ryba vo vode. Teraz už skáčem samostatne a skúšam nové figúry a zostavy v skupinách len tak pre radosť. Dokonca aj moja manželka si vyskúšala minútový voľný pád v tandemovom zoskoku a teraz je hrdá na to, že prekonala samu seba a pochopila, prečo to všetko robím. Je to úžasný pocit, ktorý by som odporúčal zažiť každému. Ja si život bez adrenalínu nedokážem predstaviť. Je to pre mňa ten najlepší relax. Ako sa hovorí, keď nejde o život, nejde o nič. Po tomto zážitku bude riešenie bežných problémov pre vás hračkou.

Predchádzajúci článok