|
BABIE LETO Eugen Lexmann Babím letom sa podľa všetkého pôvodne rozumeli poletujúce pavučinové vlákna, na ktorých si istý druh malých pavúkov koncom leta a začiatkom jesene hľadá nové miesto na prezimovanie. Pre lietanie pavúčkov je pekné počasie podmienkou, preto sa tento názov preniesol aj na počasie. Meteorológovia rozumejú pod týmto pojmom obdobie suchého, málo veterného a cez deň teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri a októbri. Príčinou je častý výskyt rozsiahlej a z časového hľadiska stabilnej tlakovej výše nad strednou a južnou Európou v tomto období. Pri málooblačnom počasí býva pomerne veľká amplitúda teploty, 15 až 18 stupňov, noci bývajú už chladné, ráno sa môže vyskytovať aj prízemný mráz alebo sa vytvárajú hmly, ktorých trvanie sa s postupujúcou jeseňou (skracujúcim sa dňom) predlžuje. V poludňajších hodinách je pokojné, slnečné a príjemne teplé počasie. Pre babie leto sú charakteristické prízemné inverzie teploty, ktoré sa udržujú až do neskorých ranných hodín, konvekcia je takmer vylúčená. Plachtári na klasických klzákoch môžu spokojne robiť hocičo iné, len nie lietať, ale padáčkari môžu aj takéto podmienky dobre využiť, aj preto sa touto témou zaoberáme na stránkach Adrenalínu. Ako som už uviedol, toto charakteristické počasie nastáva v rozsiahlej a pomerne stálej tlakovej výši. Jej trvanie býva niekoľko dní až niekoľko týždňov, čo je z hľadiska plánovania lietania veľmi výhodné. Keď je tlaková výš priestorovo rozsiahla, znamená to, že tlakový gradient je relatívne malý nielen v prízemnej vrstve, ale v celej troposfére, takže aj výškové prúdenie je slabé a pre štarty možno využívať aj svahy vysokých pohorí (Tatry, Alpy). V úvode som uviedol definíciu, podľa ktorej sa babie leto vyskytuje v mesiacoch september a október. Tu si musíme uvedomiť, že v priebehu týchto dvoch mesiacov sa výrazne menia astronomické podmienky (najrýchlejšie skracovanie dňa a predlžovanie noci je v čase okolo rovnodennosti - 23.9.). V prvej polovici septembra je slnečné žiarenie ešte také silné, že v tlakovej výši pri malooblačnom počasí stúpa teplota až do 30 stupňov, býva normálna konvekcia letného typu a pri dostatočnej vlhkosti sa môžu vyskytovať aj búrky. To je takzvané neskoré leto.Typické babie leto nastáva až v druhej polovici septembra a v prvej polovici októbra. No a konečne, koncom októbra už slnečné žiarenie v nížinách ani nestačí rozrušiť cez deň prízemnú inverziu a babie leto prechádza do tzv. "dušičkového počasia" (2.11.). Inverzie teploty siahajú spočiatku približne do 500 m, v druhej polovici októbra možno do 700- 800 m, čiže na horách je počas pôsobenia tlakovej výše slnečné a teplé počasie celý deň a to aj koncom októbra alebo aj začiatkom novembra. V noci studený ochladený vzduch steká po svahoch do dolín, takže ráno sa na oslnených svahoch začína zohrievanie povrchu a vzduchu od výrazne vyšších hodnôt (a skôr), ako na rovine. Tam cez deň riadne funguje termické výstupné svahové prúdenie, prípadne je aj slabá konvekcia. Počasie babieho leta patrí k tzv. singularitám, čiže ide o viac menej pravidelne sa opakujúci jav. V čechách sa hovorí o "lete sv. Václava" (28.9), v Nemecku o "lete sv. Michala" (29.9) alebo až o lete Všetkých svätých (1.11.). Vo Francúzku sa obdobie s podobným charakterom počasia pripisuje sv. Moricovi (22.9.), sv. Denise (9.10.) a v niektorých krajoch dokonca až svätému Martinovi (11.11.) - ten je u nás už znamením prvého sneženia. V anglicku majú leto sv. Lukáša (18.10), no a v severnej Amerike je obdobou babieho leta leto indiánske. Český meteorológ prof. Hanzlík uvádza, že priemerná dĺžka tohto najstálejšieho krásneho jesenného počasia býva 8 až 14 dní. To dobre zodpovedá hodnoteniu nemeckého meteorológa Flohna, podľa ktorého sa za obdobie 1881 - 1947 vyskytovala takáto situácia v dňoch od 21. septembra do 2. októbra s pravdepodobnosťou až 76 %. Dĺžka babieho leta však býva v jednotlivých rokoch značne rozdielna, niekedy býva babie leto prerušované, niekedy takéto obdobie nemusí nastať vôbec. V rokoch 1907 a 1959 trvalo vraj babie leto 7 týždňov. Jeho dĺžka však nemusí byť rovnaká v celej "oblasti" (napr. na celom Slovensku). Niekde môže byť takéto obdobie prerušené napríklad prechodom výškovej brázdy alebo okraja frontu a o pár desiatok km sa už táto zmena či prerušenie nemusí vôbec prejaviť. Tak napríklad v spomínanom roku 1959 trvalo podľa pozorovaní na Milešovke suché obdobie s výdatným slnečným svitom od 6.9. do 22.10., ale na južnej Morave (v Brne) nepršalo od 17.8. do 21.10. teda 66 dní, čo bolo o 20 dní viac ako v Čechách. Štatistické hodnotenie výskytu babieho leta, ktoré by nám malo pomôcť pre "strategické plánovanie" lietania, je veľmi problematické. Veľmi záleží na kritériách, ktoré si zvolíme. Po prvé ide o dĺžku, či zvolíme ako minimálnu dĺžku trvania tohoto anticyklonálneho počasia napríklad 3 alebo 5 dní. Ďalšia, časťdefinície hovorí, že ide o "cez deň teplé počasie". V polovičke septembra však máme pre teplé počasie iné kritéria, ako v polovičke, či koncom októbra. Ako som už vyššie uviedol, rozhodujúci je aj región, pre ktorý robíme hodnotenie. Na južnom Slovensku je to iné ako vo Vysokých Tatrách, ktoré už občas štrajchne od severu nejaký front. Navyše, v poslednom desaťročí sa veľa hovorí o tom, že na našej Zemi pravdepodobne začínajú zmeny klímy vyvolané ľudskou činnosťou, takže ak by to bola pravda, niektoré štatistické hodnotenia sa môžu stať úplne bezcenné. Pre účely tohto článku som spravil zhodnotenie rokov 1985 až 1996. Hodnotil som výskyt anticyklóny v mesiacoch september a október, ak jej trvanie bolo najmenej 3 dni, na väčšine územia Slovenska. Ak bolo obodobie prerušené zhoršením počasia čo len na 1 deň, začal som počítať nové obdobie. Do hodnotenia som nezahrnul tlakové výše, pri ktorých trval výrazný prílev studeného vzduchu od severu, teda také situácie, ktoré nespĺňaju kritérium, že ide o máloveterné a cez deň teplé počasie. Takýchto situácií sa vyskytovalo tiež dosť. Výsledky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. V druhom stĺpci je uvedený počet období panovania babieho leta a v treťom celkový počet dní. Rok: počet období:
počet dní: Vidíme, že veľmi dlhé babie leto bolo v rokoch 1985, 1986 a 1989. Na druhej strane, od roku 1991, s výnimkou roku 1995 je o babom lete ťažko hovoriť. Za roky 1997 a 1998 som nemal k dispozícii také sumárne podklady, ktoré by mi umožňovali rozšíriť toto hodnotenie, ale podľa iných materiálov, a konečne to si ešte pamätám, v týchto posledných dvoch rokoch pravé babie leto tiež prakticky nebolo. Pavučiny síce tiež lietali, ale tlakové výše s charakteristickým počasím trvali zväčša len 1 - 2 dni. |
|