Adrenalínový sen - nočné lietanie

Jožo Kuník

Je príjemný večer, nefúka, je jasno a dobrá dohľadnosť. Slnko zapadá a nad východným obzorom vychádza mesiac v plnej kráse. Na túto príležitosť som čakal tri dni.

Hodinu pred západom slnka štartujem s motorovým padákom za účelom tréningu, chcem trénovať ťahanie transparentu. Úspešne vyštartujem až na piaty pokus, napriek tomu, že so štartom problémy nemávam. Nemôžem nafúknuť vrchlík a riadne to rozbehnúť. Šesť pomocníkov presviedčam o smere vánku nad nami, no potom otáčame štart a vzlietnem na prvý pokus. Vo výške dvadsať metrov zhadzujem pod seba transparent zo žltého krepového papiera. Pätnásť minút to vláčim a potom v dohodnutom bode s presnosťou jeden meter vypínam šnúru s transparentom. Dopĺňam 5-litrovú nádrž, vydržím s plynom na 3/4 výkonu 90 minút. Slnko práve zapadlo, ale ešte je svetlo. Po štarte stúpam 0,3 m/s a do 500 m sa zdržiavam nad letiskom. Odlietam nad mesto, pričom stúpam a letím tak, aby som mal bezpečne na doklz veľké pristávačky bez prekážok, kde by som pristál v prípade vysadenia motora. Mestá a dedinky ožívajú nocou a na cestách je prekvapujúco hustá premávka. Po 40 minútach letu mám už dostatočný prehľad o smere a sile vetra. Preto sa zdržiavam v oblasti Šimonovany. Mám čo obdivovať a musím len súhlasiť s tým, čo povedal pri podobnom lete nad Los Angeles časť Silmar Róbert Božík v roku 1993: "Je to nádhera!" Obloha je osvietená mesiacom a podo mnou vidím osvetlené Partizánske s priľahlými dedinkami. Ba v diaľke vidno Nováky, Prievidzu, Bánovce, Topoľčany a všetky obce do vzdialenosti asi 50 km. Tých svetiel je nespočítateľné množstvo a v duchu prajem každému zažiť túto nádheru. Paliva mám ešte na 45 minút, ale začína mi byť zima na členky. Vo výške 1200 m sťahujem plyn na polovicu a na GPS ladím KOMIN-B (Bánovce n. B.). Vo výške asi tisíc metrov ukazuje prístroj 57 km/h. Je to jasné, mám zadný vietor a otáčam sa k letisku. Teraz sa rýchlosť voči zemi ustálila na 17,6 km/hod. a doba, za ktorú budem nad letiskom sa skracuje zo 7 min. a 35 sek. Aj v tomto momente mám v prípade vysadenia motora na doklz letisko, v prípade nedokĺzania tu je veľké pole pred železnicou. Motor pracuje pravidelne a nad letiskom krúžim v 500 m kruhu, pomaly sklesávam a overujem si smer vetra na pristátie. Rukáv na hangári ani pologule anemometra nevidím pre svetlo silného reflektora, ktorý osvetľuje betónovú plochu pred hangárom. Sila aj smer vetra sú zanedbateľné, ale aj tak by som v tomto momente volil tmu pred hangárom a mal jasno, ako to so smerom a vetríkom je. Obávam sa totiž pristátia na zarosenú trávu a množstvo miazgy v hlavičkách púpav, čo môže skončiť nepríjemným pošmyknutím. Poslednú zákrutu končím v 50 m a mierim na betónovú plochu pred hangárom. Kratučká rozcvička nôh, vypínam motor, zatiahnem za riadiačky a ľahko pristávam presne pred hangárom. Let trval hodinu aj päť minút. Rýchlo balím veci a bežím domov. Keďže každej rozprávke je koniec, končí sa aj táto, zazvonil mi budík, ale je iba 22:30 a ja vstávam o 4:58.