1. kolo Českej ligy a Slovenského pohára 1998

Matúš Škvarka

To, že prvé kolo Slovenského pohára kolidovalo s prvým kolom Slovenského, mi sťažilo rozhodovanie, kam ísť. Nakoniec som sa rozhodol pre české preteky. Beskydy sú predsa len krajšie a v prípade južného vetra sa aj tak bude lietať na Straníku. Zišlo sa tu 49 pretekárov. Vo štvrtok sme od dvanástej do tretej čakali na Ondřejníku, či sa mraky nerozhodnú rozpustiť. Ježo posúval brífing každú hodinu o hodinu. Fúkal perfektný juhozápad a ktosi správne poznamenal, že škoda, že sú preteky, tak rád by si zalietal. O tretej bolo kolo definitívne zrušené a začalo sa lietať. O pol štvrtej sa obloha vyčistila a každý pre seba, ale zrejme každý rovnako si vypísal trať na Javorový. Keď som tam po jeden a pol hodine doletel, videl som zhora jeden rozložený padák a plno ľudí sediacich pri pive, asi už dávno po dolete. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi Pavel Chroust, majiteľ toho rozloženého padáka, povedal, že doletel len on a ja. Počas noci sa vietor otočil celkom na juh a ráno Ježo odvelil celé štartovné pole na Straník. Pod Straníkom sme zistili, že výjazd na vrch autom znemožňuje priekopa a treba asi pätnásť minút šlapať. Na Slovenský pohár prišlo neuveriteľných 28 pilotov a včera odleteli pomerne krátku disciplínu do Terchovej. Do cieľa doleteli Peter Hvorka a Miloš Václav. Organizátori sa rozhodli vypísať spoločnú disciplínu, asi tridsaťkilometrový FAI trojuholník so vzdušným štartom. Turbulentná situácia spôsobila, že polovica pretekárov ani neštartovala. Tesne predo mnou štartuje Johny Peterka. Pred hodinou mi hovoril, že od januára nebol vo vzduchu a že by sa dnes azda mal na to vykašlať. Pri štarte mu asistujú dvaja pomocníci. Po štarte zisťujem výhody stabilného a rýchleho padáka. Fotím kríž a letím na trať. Pri náhodnom pohľade dolu na Straník vidím aspoň dva padáky so 60%-ným jednostranným zaklapnutím. Vo vzduchu je dnes živo. V jednom stupáku sa nechávam zaniesť na záveternú stranu kopca. Rozhodnem sa neriskovať návrat na speede pred kopec a na nulách krachujem pri prvom otočáku. Sledujem ďalších osem padákov, ako vo výške základní fotia otočný bod a po márnom boji proti vetru, fúkajúcemu presne po druhom ramene trojuholníka, pristávajú v okruhu kilometra odo mňa. Telefonujem Vladovi, kam po mňa má prísť a dozvedám sa, že Johny Peterka sa zabil. Pravdepodobne sa snažil pretlačiť sa na speede na náveternú stranu kopca a v malej výške mu zavrelo polovicu krídla. Pri dopade sa mu odtrhla aorta a bol na mieste mŕtvy. Preteky Slovenského pohára sa týmto skončili. Večer v klube postavili pohár s nápisom “Pre Ivana, vďaka”. Tieto peniaze spolu so štartovným, ktoré účastníkom nevracali, použili na zakúpenie vencov, výrobu Johnyho pamätnej tabuľky, ktorú umiestnia na Straníku a na umiestnenie pamätného kríža v mieste dopadu. Hoci prvé kolo Slovenského pohára bolo zrušené, ten jeden odlietaný deň sa do bodovania započítal. Vďaka tomu každý, kto vyhnil pod kopec, odniesol si z pretekov slušný počet bodov. Neuveriteľne stabilné počasie umožnilo odlietať Čechom a mne s nimi aj ďalšie dve kolá. Opäť na Straníku. V sobotu bol vypísaný 36-kilometrový FAI trojuholník a väčšina pretekárov mala problém nájsť prvý otočák. Z výšky 2300 metrov sa kostol v dedine proste nedal nájsť. Ľudia teda fotili dedinu ako celok, pre istotu viackrát. Aleš Černín, ktorý toto kolo vyhral, zle odfotil štartovací kríž a po vyvolaní filmov dostal za tento deň nulu. Ja som bol po dvoch dňoch neoficiálne ôsmy. Nedeľa mi z leteckého hľadiska veľa nedala, lebo som príliš dlho pobehoval po štartovačke s foťákom, zmeškal som interval a vyhnil som do Tepličky. Pretekanie sa s fotografovaním zlaďuje ťažko. 40 km s návratom uleteli dvaja.

Na zákaz vjazdu ktosi napísal meno aj adresu autora výkopu. Šiel som sa pozrieť, či dom na tej adrese ešte stojí. Z toho, čo som o predsedovi urbariátu Jánovi Kubovi počul, som čakal, že ma hneď odo dverí poženie vidlami. Na moje prekvapenie mi otvoril slušne vyzerajúci človek. Vysvetlil mi, že každoročne sa uzatvárala nájomná zmluva medzi Urbariátom Zástrania a Glide klubom Straník o prenájme štartovacích plôch a prístupových chodníkov, prístupovej cesty k hangáru a plochy okolo hangáru a hangáru samotného. Bolo stanovené ročné nájomné, ktoré nebolo uhradené. Na moju poznámku, že predsa bola dohoda o tom, že nájomné sa odbrigáduje, ale že urbariát nikoho nevyzval, pán Kuba povedal, že nebolo na základe čoho vyzvať, lebo návrh takej zmluvy síce bol podpísaný, ale zo strany Glide klubu ju nikto neprišiel podpísať. Hlavný problém vznikol s nedodržiavaním článku VIII/3 o počte povolených 5 osobných a 1 nákladného auta za deň. Situácia sa stala neudržateľnou, pretože sto áut na vrchu ohrozuje tento vodný zdroj možným únikom oleja, prípadne benzínu. Keďže dohodnúť sa nebolo s kým, rampa a ani občasné zavolanie polície nič neriešili, vykopali priekopu, aby sa autá na vrch nedostali. Zo strany urbariátu je ochota dohodnúť sa na jednom nákladnom aute, ktoré by vyvážalo ľudí a veci, ale opäť sa nie je s kým dohodnúť. “V podstate od nikoho nechceme žiadne peniaze, nech ľudia lietajú, len nech na kopec nejazdia autá,” uzavrel Ján Kuba.

Za Glide klub sa vyjadril Paľo Vavro. Spomínané nájomné vraj bolo zaplatené ešte predchádzajúcemu predsedovi urbariátu, s ktorým sa dalo dobre dohodnúť, ktorý si však, žiaľ, rád vypil a na tento účel zrejme použil aj nájomné. Našťastie existuje potvrdenka o zaplatení, ktorú už pri vyjednávaní s urbariátom predložili ako dôkaz. Po prekopaní cesty má urbariát problémy s Markízou, ktorá teraz nemôže vykonávať servis na svojom vysielači. Šarkan klub Žilina má v hangári majetok, ktorý chce predať, ale nemá ho ako zviezť dolu. Chalani z Glide klubu pravidelne udržiavajú štartovačky s tým rozdielom, že teraz tam chodia pešo. Paľo uznal, že situáciu do určitej miery spôsobili nedisciplinovaní piloti, ktorí viackrát vyvalili rampu. Na druhej strane, keby urbariát nenechával rampu stále zatvorenú a postavil by k nej službu, ktorá by vyberala poplatky, problém by nemusel vzniknúť.

Predchádzajúci článok